Zamyslenie na 4. adventnú nedeľu: Stále dokola

Zažil som v týchto dňoch v práci nečakanú situáciu. Urobili sme jedno rozhodnutie ...

Zažil som v týchto dňoch v práci nečakanú situáciu. Urobili sme jedno rozhodnutie, ktoré sa priamo týkalo niekoľko tisíc ľudí. Asi sme ho nezdôvodnili dostatočne, lebo reakcie boli priam zaskakujúce. Nastalo vysvetľovanie, vysvetľovanie, vysvetľovanie. Bolo to únavné...

A pri svojej netrpezlivosti a možno aj podráždenosti z nechápavosti iných mi prišlo na um, aké to má snami náročné Pán Boh. V Cirkvi nám v podstate prekladá dokola to isté – narodenie, ohlasovanie, utrpenie, ukrižovanie, zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie, zoslanie... A my sa pomaličky učíme. Každý rok si celú látku nanovo opakujeme, nie aby sme ju nezabudli, ale aby sme ju lepšie prežívali.

A práve asi vtom je podstata – prežívanie. Keď dieťa naučíme, že 2 + 2 = 4, vie to na celý život a použije to zakaždým, keď to potrebuje. Keď však nejakého človeka naučíme, že Ježiš zomrel pre jeho hriechy a vstal zmŕtvych, aby aj ten človek mal večný život, môžu nastať dve možnosti. Prvá, tá ideálna, je, že poslucháč uverí, vyzná Ježišovi (veď vstal zmŕtvych, teda žije!) lásku a odovzdá mu svoj život. A potom s ním žije v šťastí i nešťastí, v zdraví i chorobe, hoci to neraz môže byť náročné a bojovné spolužitie. Čiže naučenú informáciu používa v každodennom života.

Druhá možnosť, povedal by som, že akademická, ale veľmi častá, je, že poslucháč si informáciu zapamätá, ale v podstate nič zásadné s ňou neurobí. Neuverí, že živý Ježiš je pri ňom a že sa sním môže rozprávať. Možno sa naučí nejaké modlitby, ale odrieka ich ako básničky nejakému vzdialenému Bohu, ktorý ho podľa kvality recitácie odmení alebo potrestá. Možno chodí na spoveď, ale preto, že sú Vianoce, nie preto, že túži žiť s milovaným Bohom... S Bohom „žije", v lepšom prípade, hodinu týždenne. Taký človek nevie, čo s naučenou informáciou. Asi tak, ako väčšina ľudí nemá potuchy, načo sú diferenciálne rovnice.

Je vlastne ešte tretia možnosť, ktorú by som radšej nespomínal, lebo odporuje zdravému rozumu. Človek informáciu aj prijme, aj jej uverí, ale odmietne podľa nej žiť. To ako keby sa niekto naučil, že 2 + 2 = 4, ale pri výpočte by tvrdohlavo namiesto 4 písal 5. Nikdy by sa nedopracoval k správnemu výsledku. Ani v matematike, ani v živote.

Žasnem, akú trpezlivosť má snami Boh. Lebo je asi málo ľudí, ktorí uveria na prvé počutie. Mnohí počúvame roky tú istú radostnú zvesť o svojej záchrane, ale naďalej žijeme ako otroci (seba samých, zla, hriechu, drog, sexu, alkoholu... dosaď si svoje otroctvo), lebo neveríme. Alebo veríme len ak na polovicu... A Boh nám trpezlivo, rok čo rok, opakovaním tej istej radostnej zvesti ponúka nie informáciu o sebe, ale možnosť viac mu uveriť.

Klasickým príkladom jeho ponuky je modlitba dňa tejto nedele. Vyjadruje to, že niečo „vieme", že poznáme tajomstvá kresťanskej viery – vtelenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ale Boh nás aj cez túto modlitbu, ktorú neraz opakujeme pri každodennom Anjel Pána, učí veriť, že tieto tajomstvá majú vplyv na náš život, a tiež túžiť, aby ten vplyv priniesol aj svoje ovocie: „...aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu."

Tak, informáciu máme, „vieme". Ostane v nás len ako vedomosť, alebo v liata milosť prinesie ovocie?

Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

PS. Informácie o našej viere nám Boh neopakuje len nejakým cyklom v priebehu roka, ale aj našou každodennou modlitbou. Poznáme modlitbu Otče náš. Môže byť pre nás informáciou, že Boh má aj formálny titul Otec. Ale môže byť aj pohnútkou, aby sme Boha s láskou a nežne oslovili Otecko. A čo slová „ako i my odpúšťame..."?

Prejdi si dnes aj svoje ostatné modlitby, ktoré sa pravidelne modlíš, a preskúmaj, či podľa nich žiješ. Či sú vyznaním lásky, dôvery, nádeje, pokory...

Na stiahnutie

22. 12. A4.doc

Návrat späť