Zamyslenie na 4. adventnú nedeľu: Otvorené srdce

Na 26. cezročnú nedeľu som napísal, že si chcem na Rok milosrdenstva vytvoriť zoznam 50 ľudí, ktorým by som rád

nejakým spôsobom sprostredkoval Božie milosrdenstvo. Napriek viacerým (chabým) pokusom nájsť si čas a počúvať, koho mi Boh ukáže, sa mi to nepodarilo, ale skôr som začal vnímať, že ich mená budem spoznávať postupne, akoby priebežne. A tak to aj je. Prvá bola Alena. Druhý Pišta. Nasledovať bude Miro a po ňom Jožo. Pri týchto dvoch menách som však dosť zaskočený. Miro pracuje na týždňovkách a naposledy sme sa videli niekedy v lete. A Jožo je v dedine známy alkoholik, s ktorým som sa „rozprával" len raz, keď sme ho v zime s manželkou zachraňovali pred zamrznutím. Inak o ňom len počujem a nie je to nič lichotivé. Pane, chystáš mi s Mirom aj Jožom nejaké stretnutia? Prosím pre nich aj pre seba o otvorené srdce, plné pochopenia a tvojej lásky...

Svätý Otec tento týždeň pri generálnej audiencii v stredu zdôrazňoval, že najprv je potrebné otvoriť bránu svojho srdca Ježišovi, až potom má význam prejsť Svätou bránou niektorého chrámu a splniť podmienky na získanie plnomocných odpustkov. Presne o tom je Rok milosrdenstva – uznať, že ja sám som hriešny, že potrebujem milosrdenstvo, prijať ho vo sviatosti zmierenia a putovaním k Svätej bráne, no potom vyjsť z chrámu a prejavovať milosrdenstvo predovšetkým najbližším, ale aj všetkým, ktorých mi Boh ukáže.

V nedeľu som bol v našej katedrále na otvorenie Svätej brány. Keďže som prišiel dosť zavčasu, asi pol hodiny som stál pred katedrálou v modlitbe, pozerajúc sa na vyzdobenú bránu. Vtom ma oslovil bezdomovec, či nemám nejaké drobné na kurča. V priehľadnej igelitke mal niekoľko rožkov, kus chleba a pivo. Bolo mi jasné, na čo chce peniaze. No pustil som sa s ním do rozhovoru vnímajúc, že Boh mi ho posiela tesne pred otvorením Svätej brány, aby som mu prejavil blízkosť. Tak som mu nejaké drobné dal a chvíľu sme sa rozprávali. Volá sa Vlado. Prosím ťa, pomodli sa za neho. Hneď teraz: Pod tvoju ochranu...

Možno si povieš, že ty také príležitosti nemáš. Ale to nie je pravda. Už len pozeranie televízneho spravodajstva je príležitosťou modliť sa za živých i mŕtvych (vieš, že to je skutok duchovného milosrdenstva?). A ak vyjdeš z domu s otvoreným srdcom, tak určite po ceste stretneš pár ľudí, ktorých môžeš aspoň s úsmevom pozdraviť. Ani nevieš, čo všetko tým môžeš spôsobiť, akú lavínu dobra spustiť. Len nepozeraj na nikoho zvysoka, ale v každom viď brata či sestru v Kristovi, cez ktorého ťa sám Boh chce obdarovať svojou láskou. Lebo hoci sa to neráta medzi „oficiálne" skutky milosrdenstva, určite takým je aj umožniť inému prejaviť mi lásku a dobrotu, prejaviť mi milosrdenstvo.

Zober si ako príklad Máriu z dnešného evanjelia. Mohla ostať po anjelovom zvestovaní doma a možno sa umárať v myšlienkach, čo a ako bude. No ona sa ponáhľa, lebo vníma, že jej príbuzná potrebuje pomoc. Aký musel byť jej úžas (a radosť), keď jej Alžbeta povedala slová pochopenia a dobroty. Výsledkom bol Magnifikat...

Svätý Otec hovorí, že naše milosrdenstvo zmení svet. Len musíme byť ochotní konať. Začni modlitbou, pokračuj pozdravom a úsmevom. Boh ti ďalej ukáže, ako sa dostať až k jeho zvelebovaniu za veľké veci, ktoré chce cez teba urobiť a aj ich urobí.

Na stiahnutie

20. 12. 2015.doc

Návrat späť