Zamyslenie na 32. cezročnú nedeľu: Všetko

Pred chvíľou bol u nás Pán Ježiš. Je prvý piatok a k našej babke prichádza kňaz. Veľmi túžime, aby tu Pán Ježiš vždy bol.

Viem, nemôžeme ho tu mať v Eucharistii, ale môže prebývať v našom spoločenstve, lebo „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene..." (Mt 18, 20).

Babka ma pri takejto návšteve neraz udiví svojím zmyslom pre detail a pozornosťou voči Ježišovi. „Je nevyžehlený obrus... Prines nejaké kvety..." Raz som sa jej opýtal, či to musí byť. Mne ako mužovi to až tak neprekáža, nechýba. Odpovedala: „Pre Ježiška."

Pripomína mi to vdovu z dnešného evanjelia. Pre Boha všetko. Nič si nenechala. Iní dávali mnoho, ona všetko. Nemusela. Mohla si nájsť tisíc dôvodov, prečo si tie dve drobné mince nechať pre vlastnú potrebu. Ale ona chcela dať všetko... Vyžehlený obrus, kvety... Pre Ježiša.

Keď svet útočí na Cirkev, neraz je to kvôli tomu, že vidí nejaké chyby, zlyhania jednotlivcov či skupín. A potom zovšeobecňuje: Cirkev je taká a taká. No Boh a Cirkev tak nerobí. Nezovšeobecňuje. Ježiš nepovedal tým, čo dali mnoho, ale nie všetko, že sú zlí. Prijal aj ich dar. Len vyzýva k čoraz väčšej dokonalosti, ktorá sa prejavuje čoraz väčšou dôverou starostlivému a milujúcemu Bohu. Boh nehovorí: „Buď dáš všetko, alebo choď preč." Ani Cirkev nehovorí: „Buď budeš robiť tak, ako učíme, alebo vypadni." Boh aj Cirkev mali a majú vždy široké srdce. Aj pre hriešnikov, aj pre „dokonalých", ktorí sú schopní dať všetko. A nie sú to len zasvätení kdesi v kláštore či nejakom sekulárnom inštitúte... Princípom skutočného kresťanstva nie je „buď – alebo", ale „aj – aj".

Aj ty máš miesto v srdci nášho Boha. Boh vníma každý tvoj dar, čo ako maličký. Len nech je daný zo srdca. Nech je to radšej úprimné „Pane zmiluj sa!", ako odrapkaný Otčenáš. Nech je to pár halierov v pokladničke daných s láskou a dôverou, ako stovky či tisíce dané z prebytku bez záujmu o konkrétneho chudobného, núdzneho. Nech je to radšej jedno milé slovo útechy a povzbudenia, ako siahodlhé prejavy či kázne. Nech je všetko pre Ježiša. Lebo „či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu" (1 Kor 10, 31).

Každé slovo z Písma nás vyzýva k radikalizmu. Nielen radikalizmu vyprázdnenia peňaženky, ale oveľa viac k radikalizmu otvorenia srdca Bohu. To prvé bez toho druhého je prázdne gesto.

Ako dnes urobíš radosť Bohu? Akým spôsobom mu dáš všetko? Napríklad dnes chceš pozerať niečo v televízii. Čo keby si ten čas dal Bohu a navštívil ho v podobe chorého, osamoteného, smutného človeka? Keď si potom sadneš pred televízor, budeš mať radosť z toho, že Ježiš tam sedí s tebou...

Návrat späť