Zamyslenie na 3. veľkonočnú nedeľu: Hlavná téma

Odvaha apoštolov nemala hraníc. Stáť pred veľradou a do očí im povedať, že zavraždili Ježiša, bolo šialeným gestom.

Vari by niekto provokoval vraha, ktorý pred ním stojí s odistenou pištoľou? A predsa to apoštoli urobili. Prečo?

Lebo Ježiš vstal z mŕtvych, žil s nimi a oni sa mnohorako presvedčili, že ich život je v Božích rukách, nie v rukách toho, kto má moc. A keďže ich Ježiš poslal ohlasovať zmŕtvychvstanie, tak to bez rozpakov a obáv urobili aj pred veľradou.

Občas tu píšem o svojich snoch. Aj teraz jeden spomeniem: Stretne sa širšia rodina na nejakej oslave. Po gratuláciách oslávencovi a dobrom obede sa rozprúdi vášnivá debata. O Ježišovi – čo urobil od posledného spoločného stretnutia v živote jednotlivých členov rodiny. A od tejto témy sa prejde k „ohováraniu" – kto v rodine ešte nežije naplno s Ježišom? Hneď sa aj za neho modlia, dohodnú sa, kto s tým človekom nadviaže čo najbližší priateľský kontakt a vo vhodnej chvíli mu zvestuje Ježišovo zmŕtvychvstanie spolu s ponukou odpustenia hriechov a večného života. Alebo ak je tam, priamo mu ponúknu stretnutie s Ježišom...

Asi si poviete: „Ten chlap sa zbláznil! O Ježišovi na rodinnej oslave? Veď máme toľko starostí a problémov! Ježiša nechajme na kostol." A práve to je postoj, ktorý nás odlišuje od apoštolov a mnohých ľudí prvotnej Cirkvi. Ježiš nie je prvou témou nášho života. Sú ňou starosti, ktoré nám v podstate nanucuje svet svojím zmýšľaním. Nízke platy, učitelia, zdravotné sestry, Sagan...

Sú dva týždne po Veľkej noci a len pár ľudí mi za ten čas s radosťou zvestovalo: „Ježiš Kristus vstal z mŕtvych!" Ostatní pri stretnutiach hovorili o počasí, o politike, o sadení a siatí... A ja s nimi. Ak som sa totiž pokúsil povedať čo len tú jednoduchú vetu: „Kristus vstal z mŕtvych," reakciou bolo „viem" alebo „no a?", prípadne pohľad hovoriaci o tom, aby som nepreháňal. Nijaká radosť, nijaké nadšenie.

Kde je chyba? Možno práve v tom, že ani nepokladáme za chybu to, že Ježiš nie je pre nás prvoradý. Respektíve to možno ústne deklarujeme, ale skutkami a postojmi popierame. Treba to zmeniť – zmenou zmýšľania. A na to treba vynaložiť úsilie. Ani môj spomínaný sen sa nezrodil v noci alebo zo dňa na deň. Je výsledkom mnohoročného úsilia, ktoré však má základ v tom, že som sa stretol s Ježišom a podriadil som mu svoj život. Že každodenne bojujem s hriechom – čo neznamená, že nepadám, ale usilujem sa v hriechu neostať. Že aj písanie týchto textov je pre mňa neraz neľahkým spytovaním svedomia – či sám žijem to, čo píšem... Že Ježiš žije v mojom srdci.

Napíš si dnes na kus papiera text: „Kristus vstal z mŕtvych!" a daj si ho v byte na také miesto, kde ho môžeš mnohokrát denne vidieť a čítať. Napíš si ho na papierik a vlož si ho do peňaženky (prečítaj ho potom pokladníčke v obchode). Vlož si ho do šetriča obrazovky na počítači alebo ako pozadie obrazovky. Nech sa ti tieto slová dostanú do mysle a potom aj do srdca. Uvidíš, že Ježiš sa postupne skutočne stane hlavnou témou tvojho života. A možno sa v tvojom živote raz naplní môj sen...

Na stiahnutie

10. 4. 2016.doc

Návrat späť