Zamyslenie na 3. adventnú nedeľu: Viem a verím

Keď som minulú nedeľu vychádzal z kostola, hneď som si všimol pomerne veľkú skupinu ľudí pri provizórnom pulte pár metrov od brány kostola,

kde sa predávali korbáčiky, med, orechy... Akoby sa týždeň predtým vôbec nečítal pastiersky list, v ktorom nás biskupi žiadali zmeniť svoje správanie ohľadom nedeľného nakupovania.

Pripomenulo mi to vetu, ktorú som kedysi dávno veľmi vnímal počas svojej formácie: „Najväčším problémom kresťanstva nie je nevedomosť, ale neschopnosť konať podľa toho, čo poznám." Týka sa to nás všetkých, lebo práve ten rozdiel medzi poznaním a konaním sa nazýva hriech.

Ak tu dnes napíšem, že sa máme usilovať o to, aby sme sa tešili na Ježišov druhý príchod, aby sme ho túžobne očakávali, neskončí táto výzva (ktorá ani nie je moja, ale z Biblie a z liturgie) podobne ako výzva biskupov zmeniť svoje správanie ohľadom slávenia nedele?

Neschopnosť konať podľa poznaného je v Cirkvi prítomná vždy. Takže všetci máme stálu úlohu: usilovať sa zosúladiť svoje konanie s poznaním:

Príde Pán! Viem to a verím tomu. Preto mojím konaním má byť radosť, jasanie, svedectvo o konaní Boha v mojom živote.

Raz nastane koniec všetkého. Viem to a verím tomu. Preto moje konanie (zmýšľanie, hovorenie) má byť také, aby som mohol koniec čakať bez strachu. Aj keby nastal v tejto chvíli, keď píšem (a ty čítaš) tento text.

Sväté písmo je Božie slovo. Viem to a verím tomu. Preto Biblia má byť dennodenne v mojich rukách, aby som vedel, čo mi Boh dáva a čo odo mňa žiada.

Eucharistia je živý Boží Syn, Boh, ktorý chce žiť v mojom srdci. Viem to a verím tomu. Preto urobím vždy všetko, aby som pri každej svätej omši, na ktorej sa zúčastním, mohol prijať Krista do srdca obmytého pokáním.

A tak môžem pokračovať ďalej – modlitba, skutky milosrdenstva, služba vo farnosti, svedectvo, neustále úsilie o svätosť...

Asi na to nejeden povie: „Ale keď ja som slabý..." Máš pravdu, každý je slabý. Ale Boh od nás nežiada silu, ale lásku. Tvoje úsilie konať podľa toho, čo poznáš, bude úspešnejšie, ak bude založené na láske Boha k tebe. Boh ma miluje. Viem to, ale v praxi tomu neverím. A tu je kameň úrazu. Odstráň ho tým, že uveríš, že začneš žiť ako milovaný. Bez strachu, bez rozčuľovania, no plný radosti, očakávania, dobroty srdca... Že budeš žiť podľa týchto slov dnešného prvého čítania: „Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená. Povedzte malomyseľným: ‚Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás‘" (Iz 35, 4).

Na stiahnutie

11. 12. 2016.doc

Návrat späť