Zamyslenie na 3. adventnú nedeľu

„‚Dvere viery‘ (Sk 14, 27)... sú pre nás stále otvorené." (Porta fidei 1)

Neviem odolať pokušeniu začať tento text tak trochu provokačne. Táto nedeľa sa totiž s obľubou označuje ako nedeľa radosti. Odvolávame sa pritom na úvodný spev z Pavlovho Listu Filipanom: „Radujte sa neprestajne v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Pán je blízko" (4, 4 – 5), ale väčšinou len na dve slová z tohto citátu – „radujte sa". A k nim nejeden kňaz zvykne dodať, že sa radujeme, lebo Vianoce sú už blízko...

Ach, ako rád by som počul celkom iné, nie také povrchné zdôvodnenie našej radosti! Napríklad: „Moji drahí, v dnešnú nedeľu, ktorú nazývame nedeľou radosti, by som chcel trochu zaspomínať. Pamätáte si, ako ste ešte pred niekoľkými rokmi stáli v dlhočizných radoch, čakajúc na spoveď pred Vianocami? Život mnohých z vás bol ako život žiab – pred sviatkami ste sa vytiahli z močiara hriechov, pár dní ste hrdinsky vydržali a len čo sviatky pominuli, šup znova do močiara, kde ste sa cítili dobre. Som šťastný, že v našej farnosti ani tento rok nemáme nijaké hromadné spovedanie. Prijali ste ponuku nášho Pána Ježiša a žijete sním nielen pár dní v roku, ale každý deň. A ak predsa len vážnejšie zlyháte, neváhate prijať sviatosť zmierenia hneď, veď ktorý skutočne veriaci človek by chcel zarmucovať Ježiša? Aj preto vám chcem dnes pripomenúť oslovenie, ktorým sme sa obrátili na Boha v modlitbe dňa. ‚Láskavý.‘ Áno, oslovujeme tak Boha, lebo to, že sme prežili takú úžasnú zmenu, že farnosť ako celok žije v priateľstve s Bohom, že sa dnes radujeme a tešíme na jeho príchod, je darom jeho láskavosti."

Viem, že v mnohých našich farnostiach to vyzerá úplne ináč a možno ma označíte za naivného idealistu. Pripomína mi to, že oslovenie Boha „láskavý" má aj iný rozmer. Aký láskavý je k nám Boh, keď nás napriek tomu, že uprednostňujeme život v močiari pred životom sním, prijíma a dokonca neustále ponúka spásu! Veď sviatky pred nami sú sviatkami našej spásy. Nie nakupovania, sedenia pred televízorom, spoločenských večierkov..., ale sviatkami našej spásy. Nie ich spásy, nie spásy Fera či Zuzy, ale mojej spásy. Tvojej spásy, ktorý teraz čítaš tieto riadky. A nie spásy, o ktorej sa rozhodne kedysi v budúcnosti, možno vo chvíli smrti, ale spásy, ktorú máš k dispozícii tu a teraz. V Ježišovi Kristovi.

Ak si sa našiel v tom obraze žiab v močiari, skús urobiť krok, ktorý ťa z neho vytiahne. Ponúkam ti slová pápeža Františka z exhortácie Evangelii gaudium (bod 3): „Pozývam každého kresťana bez ohľadu na situáciu a miesto, kde sa nachádza, aby dnes obnovil svoje osobné stretnutie s Ježišom Kristom alebo aspoň prejavil ochotu stretnúť sa sním, neúnavne ho každý deň hľadať. Nie je pravda, čo si niektorí myslia, že toto pozvanie sa ho netýka, lebo ‚nik nie je vylúčený z radosti, ktorú nám dáva Pán‘ (Pavol VI.). Kto to riskne a urobí malý krok k Ježišovi, toho Pán nesklame; presvedčí sa, že na neho už čakal s otvoreným náručím. A to je vhodný okamih, aby si povedal Ježišovi Kristovi: ‚Pane, nechal som sa oklamať, našiel som tisíc spôsobov, aby som ušiel pred tvojou láskou. Ale znovu som tu, aby som obnovil svoju zmluvu s tebou. Potrebujem ťa. Znova ma zachráň, Pane, vezmi ma do svojho spásonosného náručia.‘ Aké dobré je vrátiť sa k nemu, keď sme sa stratili!"

Poslúchneš pápeža?

A vedz, že dielo spásy ani potom nie je len tvojou záležitosťou. V modlitbe nad obetnými darmi sa hovorí, že túto obetu prinášame „s oddaným srdom" – oddané srdce je naša časť práce –, aby ona, tá obeta, „v nás uskutočňovala dielo spásy". Chápeš? To nie tvoje úsilie, tvoje dobré skutky, tvoje modlitby, ale obeta Ježiša Krista uskutočňuje dielo tvojej spásy. Tvoje úsilie, tvoje dobré skutky, tvoje modlitby sú len dôsledkom spásy, ktorú si dostal a prijal. Preto sa to nepokúšaj robiť naopak. To jednoducho nejde.

Už počujem, ako mi hovoríš, že už si takú modlitbu neraz prednášal, no nič sa nezmenilo. Celkom tomu neverím – možno máš len zastrený zrak a nevidíš, koľko zmien v tvojom živote Boh už urobil. A zvlášť ak si zameraný len na oblasť, v ktorej sa ti nedarí – vtedy skutočne ťažko vidíš, ako ťa Boh uzdravuje a dvíha, zdokonaľuje v iných veciach. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Raz možno o tom niečo napíšem. Teraz len toľko, že počas 25-tich rokov bojov a nárekov ma Boh formoval a premieňal tak, že keď som oslobodený precitol, bol som nielen uzdravený v jednej oblasti, ale mal som nové srdce...

Nech sú ti povzbudením slová modlitby po svätom prijímaní: „Daj nám týmto nebeským pokrmom silu premáhať naše zlé sklony." Počuješ to? Boh vie, že máme zlé sklony. Že zlyhávame. Preto nám dáva seba. Dáva nám Ježiša. Tak sa neboj! Aj dnes „slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium" (Mt 11, 5). Tak sa neboj, Ježiš má moc aj nad tvojou slepotou, hluchotou, nad tvojím malomocenstvom aj smrťou. Aj tebe sa hlása radostná zvesť – Ježiš vstal zmŕtvych a žije! Pre teba.

Láskavý Bože, zhliadni na svoj ľud, ktorý tak túžobne očakáva slávnosť Narodenia Pána; priprav nám srdcia na sviatky našej spásy, aby nám boli dňami radosti a velebnej oslavy teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

15. 12. A4.doc

Návrat späť