Zamyslenie na 28. cezročnú nedeľu: Otázka

Fascinuje ma ten muž v dnešnom evanjeliu. Bol bohatý, od mladosti zachovával všetky prikázania a bol múdry – neuspokojil sa s tým, čo dosiahol,

ale chcel viac: „Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" Hej, napokon odišiel zarmútený, ale jeho múdrosť, túžba mu určite nedovolili, aby bol nakoniec bohatý len na jedno – na zármutok. Nevieme, ako to s ním skončilo, ale myslím si, že napokon nasledoval Ježiša...

Akú asi odpoveď ten muž od Ježiša čakal, keď k nemu išiel? Možno len druhú časť toho, čo počul: „Príď a nasleduj ma!" Cítil by sa asi takým pozvaním poctený. A možno čakal, že mu Ježiš dá nejakú mimoriadnu úlohu, pri ktorej by však nič nemusel meniť na svojom postavení bohatého človeka, no ktorej splnenie by mu zaručilo večný život. Napríklad že ho pošle k rímskemu cisárovi s nejakým posolstvom... My ľudia sme totiž majstri vo vymýšľaní úloh, ktoré sú navonok veľké, ale vnútorne možno zbytočné.

Akú odpoveď by si od Ježiša očakával ty? Neraz počujeme takéto a podobné výzvy: „Viac sa modli ruženec. Viac čítaj Sväté písmo. Chodievaj častejšie na svätú omšu. Viac..." Možno toto čakáš od Ježiša aj ty. Ale som si istý, že to nie sú jeho odpovede. Jeho prvou, základnou odpoveďou je zachovávanie prikázaní, Desatora. Ďalšou zrieknutie sa toho, čo mi prekáža prísť k nemu bližšie. A poslednou nasledovanie.

Niet inej cesty, niet iných požiadaviek, aj keď sa dajú formulovať rôzne, napríklad vo forme blahoslavenstiev. To neznamená, že nemôžeš robiť tie „viac", ktoré som vymenoval, ale len vtedy, ak máš istotu, že ťa to približuje k Ježišovi. Že pritom na teba hľadí s láskou.

Všimni si ešte, že keď Ježiš od človeka niečo požaduje, zároveň ho k sebe priťahuje: „Nasleduj ma." Toto je veľmi dôležitý rozlišovací znak, že či to, čo pri modlitbe (kázni, katechéze, čítaní Písma, rozhovore s priateľom či kňazom, obdivovaní prírody...) počujem, je od Boha.

Bol som kedysi svedkom, ako kňaz zakončil katechézu o modlitbe pre birmovancov pozvaním, že ak chcú vedieť, ako sa modlí on, že nech za ním prídu, že im to rád povie. Myslím si, že nik za ním nešiel. Jeho pozvanie totiž nemalo Boží cieľ, pozýval ich na stretnutie so sebou. Keby ich pozval, aby sa s ním prišli pomodliť (ešte lepšie, keby sa hneď na konci katechézy s nimi pomodlil, samozrejme, vlastnými slovami), pozval by ich na stretnutie s Ježišom. A pri pozvaniach tohto druhu Boží Duch neomylne koná svoju prácu v srdci poslucháčov a pohýna ich, aby prekonali svoju lenivosť (nechuť, odpor, ľahostajnosť) a na to stretnutie išli.

Si spokojný s tým, ako žiješ? Nemyslím s tým, čo máš, ale s tým, ako vyzerá tvoj život s Bohom. Je plný radosti a nádeje? Alebo si to vzdal a len si bez nadšenia a horlivosti plníš „povinnosti" – rannú a večernú modlitbu, nedeľnú svätú omšu, prvopiatkovú spoveď, každý deň ruženec...? Možno potrebuješ pribehnúť k Ježišovi a položiť mu tú dôležitú otázku.

Čo tak nechať hneď teraz všetko tak a urobiť to teraz? Utekať k Ježišovi, do kostola, pred bohostánok a pýtať sa: „Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" Odpoveď bude priam ušitá pre teba, pre posunutie tvojho života bližšie k nebu, k večnému životu.

Na stiahnutie

11.10. 2015.doc

Návrat späť