Zamyslenie na 26. nedeľu v Cezročnom období: Konflikt záujmov

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Čo znamená Pavlovo usmernenie: „Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných" (Flp 2, 4)?

Pekne to vysvetľuje Ježiš v dnešnom podobenstve, kde jeden zo synov síce odmietne otcovu prosbu o prácu vo vinici, no potom to oľutuje a ide pracovať. Mal možno iné plány, iné záujmy, ale zriekol sa ich a pomohol otcovi.

Niečo podobné si uvedomujem aj v našich časoch, keď mnohí kresťania hromžia na nosenie rúšok. Nebeský Otec ich poslušnosťou svetským predstaveným volá pracovať vo vinici – priniesť obetu, ak už nie pre vlastné dobro, tak pre dobro iných. A oni to rúško možno aj nosia, ale s postojom druhého syna, ktorý navonok vyjadril ochotu, no v srdci otca nerešpektoval.

A hoci možno okľukou či len zďaleka, ale aj prvé čítanie z Knihy proroka Ezechiela hovorí o zanechaní vlastných záujmov pre záujmy iných. Veď ak sa niekto odvráti od svojej neprávosti, vari to je len pre jeho dobro? Nie je to často aj dobro pre všetkých, ktorí s ním žijú? Zoberme si takého gamblera – svojou závislosťou na hrách neničí len seba, ale aj svojich blízkych. A hoci neprestane hrať preto, že to ubližuje jemu, je veľká vec, ak prestane hrať preto, že ubližuje iným.

Ako spoznať, že svoje záujmy nezdravo uprednostňujem pred záujmami iných? (Lebo je normálne dbať o svoje záujmy, ale musí to mať svoju správnu mieru.) Nás starších kedysi učili, že je to vtedy, keď príliš často používam vyjadrenia typu „Mám na to právo", „Toto je moje", „Daj mi pokoj" a podobne.

Aby sme toto vedeli správne rozlíšiť a zmeniť svoje správanie, volajme spolu so žalmistom: „... pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma" (Ž 25, 4b – 5a). Lebo vplyvom výchovy, okolia, sveta často nedokážeme vidieť vlastnými schopnosťami, v čom druhým ubližujeme, podobne ako zdanlivo ochotný syn v dnešnom podobenstve (Mt 21, 28 – 32). Ale ak budeme prosiť o Boží pohľad na náš život, zakúsime to, čo žalmista hovorí ďalej: „Pán... ukazuje cestu hriešnikom. Pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poúča o svojich cestách" (Ž 25, 8b – 9).

Pane, som hriešnik. Ukazuj mi, prosím, svoje cesty, aby som sa učil správne konať.

Na stiahnutie

27. 9. 2020.doc

Návrat späť