Zamyslenie na 25. nedeľu v cezročnom období: Aký dobrý je Pán!

Povedzme si rovno, že hospodár z dnešného evanjelia bol blázon. Dať rovnakú mzdu robotníkovi, ktorý sa pri robote ani neohrial,

je prinajmenšom nespravodlivé voči robotníkovi, ktorý drel vo vinici od skorého rána. Prvým mal dať po denári a ďalším primeranú časť... Ak by sa mi to stalo, tiež by som protestoval.

No evanjelium nám nehovorí o ľudskej spravodlivosti, ale o Božej dobrote a o Božích cestách. Boh je pripravený a ochotný dať večný život aj tomu, kto sa zriekne bezbožného života v poslednom momente života. A nás, čo drieme v jeho vinici možno od detstva, vyzýva, aby sme aj my takto hľadeli na ľudí okolo seba. Žičlivo...

Na to sa však musíme učiť kráčať po Božích cestách, ktoré logikou možno málokedy odpovedajú ľudským cestám. Už som tu písal, že môj otec bol v polovici päťdesiatych rokov učiteľ, dokonca riaditeľ školy. Kým drvivá väčšina učiteľov svoju vieru popierala, môj otec sa nikdy netajil tým, že je veriaci a že sa pravidelne zúčastňuje bohoslužieb. O svoje miesto prišiel, pričom mal tri deti a ja som bol na ceste. Mnohí jeho známi i príbuzní mu vytýkali, že prečo sa nechová rozumne, veď má rodinu, netreba riskovať. Ale môj otec išiel po Božej ceste.

Iný príklad: Za totality sme na písacích strojoch rozmnožovali knihy, samizdaty. Dodnes si pamätám, ako mi zdôrazňovali, že na Božie veci neslobodno použiť kradnuté veci – že na to nesmiem zobrať z práce ani jeden list preklepového papiera. Dôvodom bolo, že diabol vie o každom našom skutku a ak bolo niečo získané klamstvom či krádežou, skôr či neskôr sa do toho „obuje" a použije na našu skazu... A tak sme sa učili kráčať po Božej ceste.

Na akej ceste si dnes ty? Pavol za seba vyznáva: „... mne žiť je Kristus" (Flp 1, 21). A iste to pre neho znamenalo vernosť Kristovi vo všetkých životných okolnostiach, pri každom konaní i hovorení. Ak vnímaš, že Pavlovo vyznanie nie je tvojím, je načase urobiť radikálnu nápravu. Tak, ako to robíme pri každej Veľkonočnej vigílii, zriekni sa diabla aj jeho zmýšľania a skutkov a vykroč na Božie cesty. Začni dobrou spoveďou. Možno z Božej cesty ešte často spadneš, ale vždy sa vráť. Tak zakúsiš to, čo dnes spievame v žalme: „Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú" (Ž 145, 18).

A ešte jedna vec z celkom iného súdka. Prvá veta prvého čítania hovorí: „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť" (Iz 55, 6). Boha možno nájsť! Aleluja! Tak ho hľadaj zo všetkých síl...

Na stiahnutie

24. 9. 2017.doc

Návrat späť