Zamyslenie na 25. cezročnú nedeľu: Správcovstvo
Dúfam, že by sme oveľa viac času, úsilia, srdca venovali Darcovi všetkých vecí, a nie veciam samotným.
Keď si totiž túto pravdu premietneme na drobné, zistíme, že všetko – počnúc oblečením, jedlom, pitím až po autá a domy máme od Pána dané do správy. Že v konečnom dôsledku o ničom nemôžem celkom opravdivo povedať: „To je moje." Dokonca aj telo a dušu som dostal ako dar...
Pripomenulo mi to môjho otca. Keď ho vyhodili zo školstva, po nejakom čase sa stal ekonómom na miesto Jednotnom roľníckom družstve. A keď nás ako deti v nedeľu brával na prechádzku po poliach, s hrdosťou v hlase (a dnes si myslím, že aj s trochou huncútstva) nám hovorieval: „Toto všetko je naše." A my sme pri chudobe, v ktorej sme žili, boli hrdí, koľko toho máme :-)
Akým teda som správcom? Len hromadím, alebo Boží majetok zveľaďujem napríklad darovaním, pomáhaním? Cítim sa chudobný, lebo si nemôžem dovoliť nové auto, hoci staré mi ešte celkom dobre slúži? Alebo sa cítim bohatý, lebo každý deň sa môžem na niekoho usmiať a povedať povzbudzujúce slovo? Ochotne dám cez týždeň peniaze na bulvárne časopisy či noviny (Boží majetok márnim na diablove veci), no v nedeľu s ťažkým srdcom pustím do zvončeka len 10 centov? Vieš, že aj všetko, čo máš v peňaženke či na účte, patrí Bohu?
Je veľmi veľa úloh, ktoré musí plniť správca cudzieho majetku. Predovšetkým však musí byť poctivý, prezieravý, pravdivý. A v prípade správcovstva Božieho majetku aj plný lásky k Bohu i k blížnemu.
Čaká nás všetkých náročný týždeň – prehodnotiť svoje správcovstvo. A možno v prvom rade sa zrieknuť postavenia hrdého majiteľa („toto všetko je naše") a prijať postavenie správcu („toto všetko je Božie a ja to mám na starosti").
„...všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus Boží" (1 Kor 3, 22 – 23).
„Niečo skutočne vlastním len vtedy, ak to viem darovať alebo požičať. Ináč som otrokom danej veci."
Na stiahnutie
18. 9. 2016.doc
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase