Zamyslenie na 22. nedeľu v cezročnom období: Zaskočený

Tento týždeň vo štvrtok ráno som sa po prebudení hneď obrátil k Bohu, ako to mám vo zvyku, a v duchu som ho pozdravil:

„Dobré ráno, Milovaný." A ostal som zaskočený. Lebo v srdci sa mi objavila myšlienka: „Prečo si myslíš, že to ty pozdravuješ mňa? To je totiž môj pozdrav tebe!" Ako rád Boh predchádza svoje deti v prejavoch lásky! A dáva veci na pravú mieru – lebo možno trochu pyšne som si myslel, aký som dobrý, že hneď ráno vyznávam lásku svojmu Bohu.

Aj Petra v dnešnom evanjeliu Ježiš upozorňuje, že si pletie úlohy – Peter zrazu chce byť učiteľom v presvedčení, že vie lepšie ako Ježiš, čo je pre neho dobré. No Pán ho rázne posiela za seba. Učiteľ má byť vpredu a učeník za ním. Ak sa toto poradie prehodí, z učeníka sa stáva pokušiteľ, odporca. Na Judášovi môžeme vidieť, že takáto zámena poriadku dokonca môže skončiť až zradou...

Potrebujeme sa modliť o vnímavosť, žeby sme sa nepokúšali zamieňať úlohy s jediným Spasiteľom. Nech nám k tomu tento týždeň pomôže každodenná modlitba responzóriového žalmu, lebo aj ten nás stavia do správnej pozície voči Bohu – pozície závislosti, ktorá však nie je prejavom slabosti, ale prejavom viery činnej v láske.

Bože, ty si môj Boh!

Na stiahnutie

3. 9. 2017.doc

Návrat späť