Zamyslenie na 2. pôstnu nedeľu: Otcova vôľa

Peter v dnešnom evanjeliu zjavne nechcel riskovať, že sa stane to, o čom Ježiš hovoril s Mojžišom a Eliášom.

Preto navrhuje alternatívu: „Ostaňme tu, nijaký Jeruzalem nebude, budeme ťa tu, Ježiš, zbožne adorovať." Ale Ježiš – a vlastne jeho Otec – takúto možnosť odmieta. Písmo hovorí o jasnej hierarchii: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!" A tak Ježiš ide do Jeruzalema, kde obetuje svoj život a vstáva z mŕtvych... Keby sa vtedy diala Petrova vôľa, tak dnes nijakú Cirkev nemáme.

Potom však Peter dostal do rúk moc a dnes platí jeho vôľa, vyjadrená ústami jeho nástupcu, pápeža. (Mimochodom, v pondelok slávime sviatok Katedry svätého Petra.) A aká je vôľa súčasného pápeža? Máme sláviť a svojím konaním naplno prežívať Rok milosrdenstva. To znamená posilnení sviatosťami (najmä sviatosťou zmierenia a Eucharistiou) vyjsť z kostolov a konať tak, aby sa zmenil tento svet. Aby sme prijatím Božieho milosrdenstva sami konali milosrdne voči ľuďom okolo seba, a tým im dávali nádej.

Svätý Otec nám dáva príklad. Tento týždeň bol v Mexiku a stálo za to sledovať nielen jeho príhovory, ale najmä to, ako sa stretával s ľuďmi. Jeho objatia neboli divadlom pre televízne kamery, ale gestá plné útechy a dôvery. Vychádzali z viery, že prejavená nežnosť, dobrota, milosrdenstvo môžu pomôcť človeku prísť bližšie k Bohu, hmatateľne zakúsiť, ako ho Boh miluje a ako mu na konkrétnom človeku záleží. Nemôžeme nasledovať pápeža na jeho cestách, ale v prejavoch dobroty s ním môžeme smelo súťažiť.

Iste, je tu riziko, že naša dobrota nebude správne pochopená. Ale to nie je náš problém. Naša úloha je konať láskavo a milosrdne. Úlohou Boha je meniť srdce toho, komu lásku prejavujeme, aby bol schopný pochopiť ju a prijať. „Čo je navyše, pochádza od Zlého" (Mt 5, 37).

Výraz Svätý rok milosrdenstva môže pôsobiť vznešene a duchovne. Sväté brány, odpustky, putovanie... No my sme povolaní tento Svätý rok dostať do nášho každodenného života. Rozmeniť na drobné pápežovu požiadavku konať milosrdne a prepísať ju do svojho denného rozvrhu nám zrozumiteľnými slovami: „Ozvem sa dnes kamarátke, ktorá sa trápi... Pomôžem kolegovi s prácou, ktorú zjavne nestíha... Keď sa ma babka desiaty raz opýta, aký je deň, desiaty raz jej s úsmevom poviem, že zajtra je pondelok – precvičí si pamäť a aj sa zasmejeme..."

Ďalej si to rozmeň sám, zober si na to veľký papier :-)

Návrat späť