SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

„Na počiatku bolo Slovo..." Akoby nám tým hovorila: „Toto je mimoriadne dôležité, toto by ste mali vedieť naspamäť! Toto slovo by nikdy nemalo vymiznúť z vašej pamäte, z vašich sŕdc..."

Čo nám teda Cirkev zdôrazňuje? Že Boh je pôvodca celého stvorenia. Že nám dal život a svetlo na cestu životom. Zvlášť toto je skvelá správa – lebo neexistuje tma, ktorá by premohla svetlo. Tma nemá šancu, ak sa rozsvieti svetlo.

Svetlo je dané každému človeku. Pripomína mi to výrok svätého Alfonza: „Kto sa modlí, bude spasený; kto sa nemodlí, bude zatratený. Lebo každému je daná milosť prvej modlitby. Ak ju využije, vymodlí si ďalšie milosti." Každý má svetlo – v rôznych podobách, ale v podstate vždy je to Svetlo, Ježiš Kristus – na cestu. A tí, čo toto Svetlo pre svoj život prijali, sa stali Božími deťmi. Už nie sme len stvorenia, ale deti.

A Svetlo je s nami, prebýva v nás. Nikdy nie sme sami, ponechaní na seba.

Napokon sme dostali milosť za milosťou. Všetko potrebné pre dobrý život máme k dispozícii.

A vrchol? Spoznali sme tvár Boha – v Ježišovi Kristovi, ktorý nám zjavil Otca. Naplnila sa odveká túžba človeka – vidieť Boha.

Keď si porovnáš túto radostnú zvesť napríklad s prehľadmi udalostí za minulý rok, ktorých sú média teraz plné, môžeš si všimnúť jednu vec. Kým evanjelium a jeho pravdy sú rok čo rok rovnaké, pevné, nemenné, sú skalou, na ktorej môžeme pevne stáť, svet nám ponúka len neustálu zmenu, pričom len ťažko možno povedať, že je to zmena k lepšiemu. Takže kým svet a mocní tohto sveta ponúkajú viac vojakov a policajtov, stále nové zákony (ktoré sa niekedy menia ešte skôr, ako vstúpia do platnosti), Boh ponúka pokoj srdca a milosrdenstvo.

V tomto kontexte vnímam vyhlásenie mimoriadneho jubilejného roku – Svätého roku milosrdenstva – ako geniálny ťah Svätého Otca, vlastne skvelú réžiu Svätého Ducha. Svet sa musí spoliehať na pár vodcov a na ich schopnosť dohodnúť mierové zmluvy a nejako ich dodržiavať. My ako kresťania sa môžeme spoliehať na to, že každý jeden z nás mení svet svojimi skutkami milosrdenstva.

Myslím si, že o rok môžu aj mediálne prehľady udalostí za rok 2016 mať iný tón – ak my, kresťania, poslúchneme Svätého Otca a zmeníme svet milosrdenstvom. Ono má dve roviny – jedna sú konanie skutkov milosrdenstva tým, ktorí sú v nejakej telesnej či duchovnej núdzi, druhá je odpustenie a odprosenie. S tým, samozrejme, súvisí aj odprosenie a prijatie odpustenia od Boha, ideálne vo sviatosti zmierenia.

Zober si dnes prológ Jánovho evanjelia a niekoľkokrát si ho prečítaj. Vnímaj pritom, ako ťa tieto slová stavajú na skalu, ako dávajú pevnosť tvojim nohám a dôležitosť tvojim skutkom milosrdenstva. Svetlo, ktoré prišlo na svet a ktoré sa prejavuje v tvojom konaní, nikdy nemôže pohltiť nijaká tma.

Tak sa nebojme začínajúceho roku, lebo nám nemôže priniesť nič iné ako nové prekvitanie Božieho kráľovstva. Ak prijmeme milosrdenstvo a ak budeme prejavovať milosrdenstvo.

Ako povedal starý Dag v trilógii Večne spievajú lesy: „Niet inej cesty... okrem Krista."

Požehnaný nový rok!