Zamyslenie na 2. adventnú nedeľu: Pozemské veci – prekážka i šanca

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Keď som si čítal liturgické texty dnešnej nedele, vnímal som, ako ma oslovujú detaily, myšlienky, možno vytrhnuté z kontextu, ale prinášali mi potechu a nádej. Tak sa skúsim s nimi podeliť.

Modlitba dňa obsahuje takúto prosbu: „Bože, nedopusť, aby nám starosti o pozemské veci prekážali ísť v ústrety tvojmu Synovi..." Niektoré starosti môžu byť prekážkou na ceste k večnosti. Aké prekážky vnímam na svojej ceste? Nepripisujem im väčší význam, ako skutočne majú? Mám starosti tiež o nebeské veci?

Prvé čítanie mi hovorí, že ak chcem mier a pokoj na zemi, musím sa usilovať o to, aby každý poznal Boha: „Nik nebude škodiť ani pustošiť..., lebo poznaním Pána bude naplnená zem" (Iz 11, 9). Je to jasný návod na pokoj. Všimni si: Boh nerobí poriadok. Nepoužíva silu ani silácke reči. Boh sa dáva poznať. A poznanie Boha zaisťuje pokoj.

Žalmista volá: „V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja" (Ž 72, 7). Jeho volanie mi logicky nadväzuje na slová proroka. Kde vládne Boh, kde je Boh poznaný a milovaný, tam je spravodlivosť a pokoj. Všimni si, kto všetko to bude prežívať: bedár, chudobný, úbožiak. Ale tiež kráľ či kráľov syn, ak spravodlivo vládne...

Pavol v Liste Rimanom (15, 4) hovorí o trpezlivosti a úteche z Písma. A hneď v nasledujúcom verši hovorí, že Boh je Bohom trpezlivosti a potechy. Ak teda chcem oboje zakúšať, tak cez poznanie Písma sa dostanem k stretnutiu s Bohom, ktorý mi dá aj útechu aj trpezlivosť.

A Ján Krstiteľ v evanjeliu (Mt 3, 1 – 12) síce nazýva niektorých „hadie plemeno", ale ani im neodopiera krst pokánia. Hovorí však, že krst má prinášať primerané ovocie. A tým sa znovu dostávam k pozemským veciam – ale už nie ako k prekážkam, ktoré mi bránia ísť v ústrety Kristovi, ale ako k príležitostiam, keď môžem konať dobro svojim bratom a sestrám – napríklad odstraňovaním prekážok, ktoré im bránia pohliadnuť hore, k Bohu.

Ako to môžem dokázať? Modlitba po prijímaní obsahuje túto prosbu: „Daj, aby sme sa účasťou na tejto sviatosti naučili správne hodnotiť pozemské veci..." Sviatostný život mi zabezpečuje jasný pohľad a správne rozhodnutia. Bez neho len tápam v tme...

Celé toto moje putovanie po dnešných textoch má však širší rámec. Prorok Izaiáš ho vyjadruje pre nás nepredstaviteľnými obrazmi o spolužití zvierat, ktoré sú v našom svete rozdelené na predátorov a na korisť: vlk a baránok, leopard a kozliatko, lev a teliatko, medvedica a krava. Teším sa na deň, keď tento „pokoj zbraní" bude. Keď príde Ježiš. Keď bude nové nebo a nová zem,.

Vieš, že to tak už kedysi bolo? V raji. A znovu bude. Opäť v raji. Lebo Ježiš príde. On je Pán!

Na stiahnutie

8. 12. 2019.doc

Návrat späť