Zamyslenie na 2. adventnú nedeľu: Napodobňovať Ježiša

Viete, že prvé týždne Adventu vôbec nie sú priamou prípravou na sviatok Narodenia Pána?

Majú nám slúžiť ako príprava na druhý Kristov príchod. Prežívame čas, keď si obnovujeme, prehlbujeme a očisťujeme svoju vieru v to, že táto zem raz pominie a Ježiš „príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca".

Dôkazom toho sú aj liturgické čítania do 16. decembra vrátane. Všetky upriamujú pozornosť na to, že raz sa skončí čas nespravodlivosti a zloby, a nastane pokoj. Idylicky a obrazne to opisuje aj prorok Izaiáš s dnešnom prvom čítaní, keď opisuje spolužitie zvierat, ktoré od vekov sú v nepriateľstve – jedny sú lovcami a iné sú lovené. Prorok hovorí, že raz sa „budú spolu pásť..."

Ján Krstiteľ v evanjeliu hovorí o inom rozmere Pánovho príchodu – o strome, ktorý neprináša dobré ovocie. Vytnú ho a hodia do ohňa. Koniec sveta – Ježišov návrat bude teda aj časom definitívneho súdu, keď zlo bude odsúdené a už nebude mať nijakú moc.

Aby nás idylický Izaiášov opis neviedol k predstave, že všetko bude v poriadku bez ohľadu na to, ako žijeme, a zasa Jánova reč nevyľakala na smrť – lebo veď kto z nás môže povedať, že je dobrý? –, Cirkev k týmto dvom pohľadom ponúka slová svätého Pavla, zamerané na napodobňovanie Ježiša Krista. Akoby chcel povedať: „Chceš sa tešiť na Ježišov druhý príchod? Ži tak, ako on." A zdôrazňuje vzťahy s ľuďmi. Zmýšľať o iných tak, ako o nich zmýšľa Kristus. Prijímať ľudí tak, ako ich prijíma Kristus. Byť služobníkom Božej pravdy tak ako Kristus.

Jasne, potrebujeme si tieto pokyny rozmeniť na drobné. Pochopíme to, keď si prejdeme zoznam ľudí, s ktorými sa stretávame. Svedomie nám hneď ukáže, či každého vnímame tak ako Kristus. Ako o nich zmýšľam? Ako k nim pristupujem, čo mám vo svojom srdci, keď sa s nimi stretávam, keď na nich príde reč? A som služobníkom Božej pravdy v rozhovore s nimi, ale len vedieme prázdne reči, spoločenskú konverzáciu o ničom? Svätý pápež Gregor Veľký, vyznávajúc svoju slabosť, o tom hovorí takto: „Keďže sa donútený postavením často stýkam so svetskými ľuďmi, niekedy popustím uzdu svojmu jazyku. Lebo viem, že keď sa veľmi prísne držím svojich zásad, slabší predo mnou utekajú a nikdy ich nedostanem na to, čo chcem dosiahnuť. Preto sa často stáva, že trpezlivo počúvam aj ich prázdne reči. Ale aj ja som slabý, trochu sa dám zatiahnuť do prázdnych rečí a už začnem s radosťou rozprávať o tom, čo som začal počúvať proti svojej vôli. A do čoho sa mi bridilo padnúť, v tom teraz spokojne ležím" (Liturgia hodín, 3. 9.).

No s vierou a nádejou k svojmu vyznaniu dodáva: „No Stvoriteľ a Vykupiteľ ľudského pokolenia má moc darovať mne nehodnému aj výšku života, aj účinnosť jazyka a ja z lásky k nemu hlásam jeho slovo a nešetrím sa" (tamže).

Takže neboj sa, aj ty zvládneš byť ako Ježiš, na ňom postavený a v ňom zakorenený – lebo sám Boh po tom túži a dáva ti na to svoju moc. A v tejto viere sa môžeš tešiť na jeho druhý príchod.

Na stiahnutie

4. 12. 2016.doc

Návrat späť