Zamyslenie na 18. nedeľu v Cezročnom období: Hlad a nasýtenie

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b).

Prorok Izaiáš (55, 1 – 3): prísľub nasýtenia.

Evanjelium (Mt 14, 13 – 21): naplnenie prísľubu – nasýtenie zástupov.

Žalm (145, 8 – 9. 15 – 18): dôvera, že Pán neustále dobrotivo nasycuje všetko živé.

Pavol (Rim 8, 35. 37 – 39): ani hlad (okrem mnohých iných vecí) nás neodlúči od Kristovej lásky.

Asi takúto štruktúru – veľmi zjednodušene – vidím v dnešných čítaniach. Obsahuje istý paradox: sám Boh prisľubuje, že nás bude sýtiť. No zároveň cez apoštola Pavla hovorí, aby sme sa ani prípadným hladom nedali od neho odlúčiť.

Tento paradox vo mne vyvoláva dôveru, že nech sa deje čokoľvek (ako som to nedávno písal: „Aj keď polia nedajú pokrm...", citujúc proroka Habakuka), Boh ma neopustí.

Môžeme si povedať, že žijeme teraz v dobrých časoch – netrpíme hladom a máme strechu nad hlavou. Ostatné dobrá, ktoré sú nad to, ani nepočítam. No čo ak by prišiel čas, keď nebude čo jesť? „Nič ma neodlúči od Kristovej lásky."

Máme čas hojnosti. Nech nám slúži ako príprava na chvíle, keď sa hojnosť pominie.

No niekto možno zaprotestuje, že aká hojnosť, keď mu chýba to či ono. Skutočne to potrebuješ? Ak áno, obráť sa na svoje farské spoločenstvo a popros o pomoc. Ach, ale som ja idealista! Ale vieš, že tak to má fungovať? Ak niekto vo farnosti žije v biede, všetci ostatní by sme mali urobiť všetko pre to, aby mal čo do úst, strechu nad hlavou a teplo v zime. Ak niekto vo farnosti žije v biede, je to jeden zo znakov nefunkčného spoločenstva. Mám na tom podiel viny...

Ale aj ja zaprotestujem: Akáže hojnosť, keď vidím toľkú nenasýtenosť duší? Dokonca až takú veľkú, že mnohí už nevládzu, nemajú síl (často o tom ani nevedia) zájsť v nedeľu do kostola, možno sa už ráno a večer ani neprežehnajú. Aj na tom mám podiel viny. Nie je znamením nefunkčného farského spoločenstva, ak sa pre týchto duchovne hladných (takmer) nič nerobí? Kto im dá chlieb pre dušu? Je to úloha len pre kňazov? Nie, ak mám nasýtenú dušu Božím pokrmom, je mojou povinnosťou, z ktorej sa nedá vyvliecť, deliť sa o tento pokrm.

Čo môžem v týchto dňoch urobiť, aby Pán mojimi rukami či mojím slovom nasýtil toho, kto hladuje na tele alebo na duchu?

Na stiahnutie

2. 8. 2020.doc

Návrat späť