Zamyslenie na 12. nedeľu v cezročnom období: Dôvera

Možno si zažil pri nejakom staršom členovi rodiny, že ťa zrazu nepoznal. Otázky typu „Kto si?, Čo tu robíš?, Ako si sa tu dostal?"

sú v takej situácii nepríjemné a v nepoznanom vzbudzujú otázku, čo sa deje. Po chvíli však prídeš na to, že nejde o nejaký starý hnev či nespokojnosť s tebou, ale že ide o obyčajnú stareckú zábudlivosť.

Teraz si však predstav, že raz sa postavíš pred Boha (a to „raz" určite nastane). Ani si nechcem predstaviť, že by som v tej chvíli počul: „A ty si kto? Nepoznám ťa. Čo tu robíš? Choď preč!" Už len pomyslenie na to vzbudzuje vo mne hrôzu a spytovanie svedomia, či skutočne idem po Božích cestách...

Ak by sme ostali len na úrovni ľudského poznania a zmýšľania, nik z nás nemá šancu byť v nebi vítaný. Previnili sme sa, a to takým strašným spôsobom (svojím hriechom sme spôsobili smrť Ježiša Krista, Božieho Syna), že nemôžeme – na základe ľudskej spravodlivosti – čakať žiadnu milosť. A predsa žijeme v nádeji a dôvere, že Boh nám raz povie: „Poď, požehnaný a milovaný... Vitaj doma!"

Na základe čoho v to môžeme dúfať, na čom stojí naša dôvera? Na smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. On je ten, ktorý otvára dvere neba a hovorí Otcovi: „Otecko, pozri, koho ti vediem na večeru!"

Vieš, prečo je to tak? Svätý Pavol v Liste Rimanom hovorí: „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť" (5, 20b). Boh zaútočil na zlo hriechu záplavou svojej lásky, svojej starostlivosti o každého človeka. Aj o teba. A Boh je víťaz, veľkosť a moc jeho milosti ani nemá zmysel porovnávať s ničotou hriechu.

K tomu je len jedno „ak": ak milosť prijmeš.

Všimni si, že už Jeremiáš v Starom zákone vedel, že môže Bohu dôverovať, a podľa toho sa na neho obracal: „Pán je so mnou sťa mocný bojovník... Tebe som zveril svoj spor" (Jer 20, 11. 12). O čo skôr môžeš mať takúto dôveru ty, ktorý si už vykúpený Ježišovou krvou! Ak sa Boh zmiloval nad nami, keď sme boli ešte jeho nepriateľmi, o čo skôr nás prijme a očistí, keď sme už s ním zmierení, keď sme sa v krste stali jeho milovanými deťmi!

Viem, možno tvoj vlastný život ťa obžalúva a hovorí ti, že si nehodný. Si! Si nehodný rovnako ako ja. Ale pre Boha to nie je prekážka – ak chceš byť s ním a pre neho a ak sa táto tvoja túžba prejavuje pokáním a láskou k ľuďom. Vtedy prijímaš milosť za milosťou a môžeš žiť v pevnej nádeji, že Otec ťa privíta s otvorenou náručou. Pri ňom bude stáť Ježiš a bude sa na teba usmievať ako na najlepšieho priateľa. On ťa pozná a nezaprie...

Na stiahnutie

25. 6. 2017.doc

Návrat späť