Zamyslenie na 11. nedeľu v cezročnom období: Božie diela
Dokonca spôsobí, že suchý strom bude kvitnúť. Sú to neuveriteľné veci! V tejto symbolike pokračuje žalmista, keď hovorí o starobe človeka. Často sú ľudia vo vysokom veku už nevládni, neraz bez záujmu o dianie okolo seba. Ale žalmista hovorí, že „aj v starobe budú prinášať ovocie, úrodní budú a plní sviežosti..." (Ž 92, 15). Vari to nie je Božie dielo, keď takých ľudí okolo seba vidíme? Tento žalm mal veľmi rád môj otec, vnímal ho ako povzbudenie, keď už bol na sklonku života. A Pán Ježiš v evanjeliu hovorí o tom, že zem sama od seba prináša úrodu... Našou úlohou je zasiať a potom žať. Čím ma však tieto texty zaskočili? Usvedčili ma z mojej ustarostenosti. Sú to totiž texty o nádeji. Boh všetko dobre riadi a všetko v jeho rukách prináša ovocie v pravý čas. Mojou úlohou je byť k dispozícii – robiť to, čo Boh odo mňa očakáva, čo je moja povinnosť... Možno polievať suchý strom...
A druhá vec, ktorá ma zaskočila, je o schopnosti počúvať, chápať. Tak sa Ježiš prihováral ľuďom – ako boli schopní počúvať, chápať (porov. Mk 4, 34). Vyvolalo to vo mne otázku, či nepočúvam niečo, čo mi bráni počuť Boha, čo mi nedovoľuje chápať to, čo mi hovorí. A hneď som aj mal odpoveď – moje neustále sledovanie diania vo svete. Keďže pracujem na počítači, tak „v rámci odpočinku" mnohokrát denne klikám na rôzne informačné stránky, aby som vedel, čo nového vo svete. Čo keď mi práve to bráni počuť Boha? Čo keď práve to blokuje moju schopnosť počúvať, chápať Božie veci? Tak som si povedal, že skúsim od pondelka týždeň nesledovať, čo sa deje vo svete. Vieš, čo sa stalo?
Krátko po tomto rozhodnutí som čítal text z Knihy Jozue. Je v nej táto veta: „Jozue za noci vstal a pohol táborom" (Joz 3, 1, preklad podľa Neovulgaty). Udivila ma Jozuova rozhodnosť a konanie. V noci vstáva, všetkých budí, vyháňa ich zo stanov a... Vieš, čo sa v ten deň stalo? Prešli suchou nohou cez Jordán. A vo mne sa ozvalo: „Prečo chceš čakať do pondelka? Nie je čas hneď teraz ‚pohnúť táborom‘?" A tak som hneď v ten deň prestal sledovať, čo sa deje vo svete. Dnes (v piatok, keď píšem tento text), je to už tretí deň, keď v podstate neviem, ako beží svet. A zisťujem, že mi to nechýba. Vieš, čo sa v ten deň stalo? Bol som oslobodený od závislosti na informáciách. Mám viac času hovoriť s Bohom. Bol to môj malý „prechod cez Jordán".
Nájdi si niekde okolo seba „suchý strom" – neveriaceho suseda, syna, otca, kolegu... a začni ho polievať svojou modlitbou. Uvidíš Božie dielo na tom človeku.
Odrež zo svojho srdca to, čo ti bráni počúvať, chápať Boha, Božie veci. Zistíš, že ti je ľahšie, radostnejšie, máš viac pokoja. Nečakaj do zajtra. Hneď teraz „pohni táborom". Možno už dnes prejdeš cez Jordán...
Na stiahnutie
17. 6. 2018.doc
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase