Ale skvelou správou pre nás je, že sa ním nemusíme (a ani nemáme) zaoberať. Boh nám dal (už pri stvorení) iné úlohy. Pozri si ich v závere 1. kapitoly Knihy Genezis. A tiež Ježiš nám prízvukuje, že dôležité je plniť Božiu vôľu, nie zaoberať sa zlom. Dokonca nás od zla vzďaľuje natoľko, že nás prijíma za členov svojej rodiny: „Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka" (Mk 3, 35).
Ak sa však pozeráš na situáciu vo svete (v tom veľkom, ale aj v tom malom – tvojom svete), určite vidíš mnoho podôb zla, mnohé sú celkom blízko. Ako sa k nemu staviaš? Myslím si, že je veľmi dôležité, aby ťa každé skutočné zlo hnevalo. Zlo nepatrí do Božieho sveta. Prišlo však „zo závisti diabla" (Múd 2, 24). Preto musíme každému zlu odporovať, hľadať cesty, ako z neho vyťažiť dobro.
Asi si povieš to, čo v tejto chvíli prišlo na um aj mne: „Čo už ja môžem urobiť s korupciou, prechmatmi politikov, vojnami...?" Ak práve nie si poslanec či starosta, primátor, člen parlamentu alebo vlády, zrejme nič. Okrem modlitby, pôstu a pokánia (čo je nesmierne veľa!) Ale môžeš urobiť veľmi veľa v premáhaní zla vo svojom malom svete. Napríklad zdravím každého opitého chlapa – aj úplne neznámeho – a v srdci mu žehnám. „Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie" (Ž 130, 7b). Verím, že požehnávaním ľudí, ktorí nejakým spôsobom podliehajú zlu, im pomáham (Božou mocou, nie svojou) povstať k novému životu. Možno sa tak stane až pri ich smrti, ale dôležité je, že sa tak stane. Lebo verím, že Boh chce spasiť všetkých ľudí a nikoho neodpisuje: „Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov" (1 Tim 1, 15).
Uč sa teda vnímať zlo vo svojom malom svete a nauč sa naň aj správne reagovať. S hnevom, ktorý ťa povedie ku konaniu dobra, ktorým premôžeš zlo: „Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo" (Rim 12, 21). Ak však v sebe hnev potlačíš (niektorí tvrdia, že hnevať sa je hriech, ale svätý Pavol jasne povedal: „Hnevajte sa, ale nehrešte!" [Ef 4, 26]), ak si na zlo okolo seba privykneš, staneš sa ľahostajným a istým spôsobom aj účastným na zle. A to nie je Božia cesta.
Kresťan nesmie pri zle mlčať. A ak aj mlčí ústami, nesmie mlčať skutkami. Ako príklad uvediem úplnú drobnosť, ktorú som už spomínal v predošlých textoch. Ideš po ulici a vidíš, že niekto odhodil papier. Vykonal zlo, lebo umenšil krásu Božieho stvorenia. Neboj sa papier zdvihnúť a podať tomu človeku s upozornením, že mu niečo vypadlo J. Ak sa to nedá povedať, tak len ten papier zdvihni a daj do smetného koša. A za previnilca sa pomodli odprosujúcu modlitbu, napríklad: Pane, zmiluj sa! Umenšíš zlo, oberieš diabla o jeho moc, prinesieš požehnanie sebe i svojmu okoliu. Myslím si, že to stojí za tú námahu – ohnúť chrbát a papierik zdvihnúť. Je to drobnosť, ktorá mení svet. Ten tvoj, ale aj celý veľký svet.