Zamyslenie na 1. adventnú nedeľu: Zasvätený život I.
čím pre mňa sú ľudia, ktorí sa zasvätili Bohu. Rád by som tento a nasledujúci text venoval téme zasväteného života. Potom už bude Rok milosrdenstva...
Zasvätený život v kresťanstve predstavuje život, v ktorom všetko zmýšľanie, hovorenie i konanie má jeden cieľ – osobu Ježiša Krista ako milovaného. V tomto zmysle každý kresťan by mal žiť zasvätený život – veď by nemal robiť nič, čo by nebolo nejakým spôsobom zamerané na Ježiša. Čiže aj manželstvo či slobodný stav bez nejakého „zaradenia sa" môže, ba má byť zasvätený – zameraný na Božie kráľovstvo.
Zasvätený život v úzkom slova zmysle – teda tých, ktorí skladajú sľuby podľa evanjeliových rád – má predovšetkým prorocký význam: hovorí o živote, ktorý vo večnosti čaká všetkých, ktorí milujú Boha. Tam sa „nebudeme ani ženiť, ani vydávať" (Mt 22, 30), budeme s Ježišom. Zasvätený je znamením, odkazujúcim na život „za obzorom".
Život každého veriaceho má byť znamením – ukazuje, že na zemi sme len pútnici, naša vlasť je v nebesiach. Ak si toto uvedomujeme, aj naša najobyčajnejšia činnosť (napríklad umývanie riadov či pozeranie televízneho programu) nadobúda hodnotu znamenia. Čo robím, robím preto, aby lepšie zažiarilo nebeské kráľovstvo.
Ako sa naučiť byť znamením? Zasvätený sa ním stáva už svojou voľbou. Potom prechádza formáciou a následne službou, kde svoju voľbu každý deň potvrdzuje novými rozhodnutiami. Človek vo svete (v manželstve či sám) tiež je znamením tým, že verne žije svoju životnú cestu, odlišnú od cesty zasväteného. Kdesi som čítal: „Zasvätení sú tí, čo sa modlia."
Stretávanie sa s Bohom, hľadanie jeho tváre nie je vyhradené len zasväteným. Ale pre nich je to prvoradá úloha. Aj ja ako laik sa stretávam s Bohom, ale neraz akoby popri svojej práci. Zasvätený má stretávanie sa s Bohom ako hlavnú náplň života, všetko ostatné je akoby navyše, čo zo stretávanie sa s Bohom vyplýva.
Bolo by divné, keby otec rodiny venoval 4-5 hodín denne modlitbe a svojim deťom pár minút. Bolo by divné, keby zasvätený venoval celý deň nejakej práci a večer by len Bohu povedal: „Dobrú noc, Bože." Niekedy sa to výnimočne môže stať, ale nesmie sa to stať pravidlom.
Zasvätených vnímam ako ľudí, ktorí by ma mali učiť tajomstvu prebývania s Bohom. Iste, majú svoj spôsob života, ale žiť s Bohom je niečo, čo by im malo byť také vlastné, až to z nich kričí a prelieva sa na všetkých, ktorí ich vidia, počujú, stretávajú. Čakám od nich, že ma každý deň privedú bližšie k Bohu. Príkladom i slovom.
Zasvätený „prežúva" Božie slovo. Sväté písmo má byť každý deň v rukách každého kresťana. Ráno si prečíta vetu, dve, prosí Ducha Svätého, aby mu z prečítaného slovko-dve vpísal do srdca a beží za svojimi povinnosťami, kde to slovko uskutočňuje. Zasvätený za normálnych okolností má čas to slovko-dve „prežuť" pred Božou tvárou („Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš" [Gn 32, 27]) a jeho obsah priniesť tým, ktorým slúži...
Od zasvätených nečakám, že sa budú vyznať v počítačoch či autách. Ale chcem, aby mi zvestovali a vysvetľovali Božie slovo. Na všetko sa dá nájsť nejaká príručka, ale na odovzdávanie Božieho slova ako slova života je len jeden návod – byť s Bohom a počúvať ho. To čakám od zasvätených.
Zasvätený je už podľa obsahu slova ten, ktorý je zasvätený do Božích vecí. Je akoby Božím dôverníkom, Boh ho zasvätil so svojich plánov, myšlienok, túžob. Zasvätený je ten, kto ich nejakým spôsobom komunikuje ostatným ľuďom. Niečo ako hovorca, v pozitívnom význame slova. Zasvätený, ktorý sa nenechá zasvätiť – teda nežije v úzkom vzťahu s Bohom –, je protirečením...
Povolaním zasväteného je pozn(áv)ať Boha tak, aby bol jeho verným obrazom. Teda nielen rozumovo, ale predovšetkým cez vzťah. Je známe, že manželia po dlhom spoločnom živote sa jeden druhému čoraz väčšmi podobajú predovšetkým zmýšľaním a správaním sa. Podobne to má byť medzi zasväteným a Bohom. Vidím zasväteného – vidím Boha.
Na stiahnutie
29. 11. 2015.doc
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase