Zamyslenie na 1. adventnú nedeľu: Obliecť si Ježiša

Vieš, čo robil syn milosrdného otca, keď sa vrátil domov? Iste, prvý deň strávil na hostine, možno šokovaný tým,

že namiesto handier má na sebe krásne šaty, že už nemá bosé a zakrvavené nohy, ale má na nich mäkučké sandále, že dokonca dostal znak moci – prsteň na ruku. No po hostine prišlo nové ráno a on stál pred otázkou: Čo teraz? Ako žiť? Dokázal sa pozerať svojmu otcovi do očí, keď vedel, ako strašne mu ublížil? Vedel sa rozprávať so starším bratom, ktorý preňho iste nemal dobré slovo?

Márnotratný syn sa musel učiť, ako sa žije v otcovom dome. Musel sa učiť pozerať iným pohľadom, nie tak, ako sa na všetko pozeral pred svojím odchodom. Učil sa počúvať otca a vidieť v jeho slovách nesmiernu lásku. Aj keď to možno niekedy boli slová napomenutia či usmernenia. Učil sa pokore, no tiež tomu, že je milovaný, čo nie vždy je ľahké...

Skončil sa Rok milosrdenstva a aj my môžeme stáť pred podobnou úlohou. Čo teraz? Ako ďalej žiť? Sväté písmo i Cirkev nám dávajú odpoveď. Cirkev tým, že nám darovala Adventné obdobie, ktorého prvé tri týždne nás zameriavajú na očakávanie Ježišovho druhého príchodu. Príde s ranami svojho víťazstva a my sa máme pripraviť na to, ako na tie rany budeme hľadieť. Sú Ježišove prebodnuté ruky a nohy pre teba dôkazom jeho lásky? Či nebodaj výčitkou?

A Písmo nás pozýva žiť v Pánovom dome (Ž 122). Už tu a teraz. Aby potom, keď Ježiš definitívne príde (alebo keď zomrieme prv, ako príde), nebolo pre nás ťažké udomácniť sa v nebi.

K tomu dáva svätý Pavol v Liste Rimanom veľmi konkrétnu radu: „Oblečte si Pána Ježiša Krista" (13, 14a). Niektoré preklady hovoria ešte jasnejšie: „Oblečte sa v Pána Ježiša Krista." Čo to znamená?

V krste sme sa stali Božími deťmi. Ako márnotratný syn sme sa vrátili domov, prijali sme postavenie slobodného človeka, ale keďže dlho sme boli otrokmi, nevieme ako slobodní žiť (každý náš hriech je toho dôkazom). Preto si máme obliecť na seba Ježiša – to jest učiť sa konať ako on, zmýšľať ako on, pozerať sa ako on. To sa nedá naučiť bez toho, aby sme Ježiša nemali denne pred očami. Preto sa v Cirkvi každý deň číta evanjelium – aby sme videli, ako Ježiš žije, a učili sa ho napodobovať. Boh vie, že nám to nejde, že máme ešte veľa zo zmýšľania otrokov, preto nám k tomu dáva Ducha Svätého: vo vnútri každého z nás sám Boh koná, aby sme sa podobali Ježišovi.

Uvedomuješ si túto nesmiernu Božiu lásku a starostlivosť? Prijal nás do domu a robí všetko preto, aby sme v tom dome boli šťastní. Prijmi tento prejav jeho milosrdenstva a usiluj sa pripodobniť Ježišovi. Najlepšie sa to naučíš dvomi spôsobmi – častou účasťou na slávení Eucharistie, kde sa číta a vykladá Písmo, kde dokonca Ježiš prichádza do tvojho vnútra (ak sa na to pripravíš), a štúdiom Božieho slova. Napríklad namiesto pozerania televízie...

Neal Lozano vo svojej knihe Otcovo srdce spomína, ako raz prišiel ku svojmu bratrancovi, kňazovi, s prosbou, aby mu vysvetlil svätú omšu. A ten ho zaskočil. Povedal mu, že svätú omšu môže chápať iba ten, kto pozná Boha. Potom sa s Nealom modlil a Neal odovzdal svoj život Ježišovi.

Tak aj pre teba bude účasť na slávení Eucharistie a čítanie Písma zmysluplné len vtedy, keď odovzdáš život Ježišovi. Ak si to ešte neurobil, kľakni si a urob to hneď teraz. Bude to prvý krok obliekania si Ježiša Krista.

Na stiahnutie

27. 11. 2016.doc

Návrat späť