Zamyslenia na sviatok sv. Petra a Pavla - Neber sa tak vážne

Začnem turistickou zaujímavosťou, o ktorej však médiá ani žiadni sprievodcovia vôbec neinformujú.

Na východnom Slovensku neďaleko Trebišova poznám obec, volá sa Zemplínsky Branč, kde každý rok na Petra a Pavla sneží. To nie je novinárska kačica, neraz som bol na vlastné oči svedkom tohto úkazu... Skutočne, sochy týchto svätých apoštolov, umiestnené vonku na priečelí kostola, som neraz videl cez Vianoce zasypané snehom. Čiže na Petra a Pavla tam naozaj sneží :-)

Asi by sme sa zbláznili, keby sme svoj život brali príliš vážne. Vedieť mať odstup od seba samých je veľmi dôležité. Dnešní svätci sú toho nádherným príkladom.

Peter – Ježiš mu povedal: „Choď odo mňa, satan!" Ako by si zareagoval ty, keby ti to povedal napríklad tvoj biskup? Alebo manžel/manželka? A potom Peter Ježiša zradil. No mal v sebe niečo, čo nemal Judáš. Mal v sebe odstup od svojho hriechu. Judáš sa so svojou zradou stotožnil a spáchal samovraždu. Peter videl svoj hriech, ale vnímal aj Božie milosrdenstvo – s stal sa svätým. Vďaka Božej milosti...

Pavol – keď pominieme jeho život ako horlivého farizeja a pozrieme sa len na to, čo sa s ním dialo po obrátení, tak tam bolo miesta na zúfalstvo a beznádej až-až. Veď si len predstav – vlastní ho deportovali z Jeruzalema, aby mali pokoj (Sk 9, 30. 31). A na tú dobu to urobili dôsledne – poslali ho domov nejakých tisíc kilometrov od seba. A nechali ho tak. Keby nebolo Barnabáša, ktorý ho vyhľadal a potom aj formoval, tak dnes nemáme svätého Pavla. Ale nemali by sme ho ani v prípade, že by sa na smrť urazil a už nikdy by nechcel mať nič spoločné s kresťanmi, ktorí ho od seba vyhnali. A neskôr? Sám Pavol hovorí: „Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách... (2 Kor 11, 24 – 25). Zvládol to vďaka Božej milosti...

Teraz ja :-) Vychovaný v učiteľskej rodine som bol naučený brať život až priveľmi vážne. Iritoval ma každá nedôslednosť ľudí okolo mňa, zvlášť som bol háklivý na nepresnosť. Až kým mi priateľ raz nepovedal: „Neber sa tak vážne." Strašne som sa urazil. Našťastie len na chvíľu. Potom mi svitlo a asi aj to ma zachránilo, keď som o desať rokov neskôr odišiel od Boha aj Cirkvi... Vrátil som sa vďaka Božej milosti...

A teraz ty. Vieš sa smiať na sebe? Máš zmysel pre humor? Alebo tiež berieš všetko vážne ako kedysi ja? Neboj sa, Boh má aj pre teba cestu oslobodenia a radosti.

Čítal som príbeh o zomieraní francúzskeho rehoľníka Fortunata Puységura (1864 – 1932). Bol veľmi známy a zomieral v chýre svätosti. Keď už ležal na smrteľnej posteli a okolo neho bola zhromaždená celá komunita, dal najavo, že chce čosi povedať. Jeden z pátrov sa sklonil k jeho tvári, aby počul jeho možno posledné slová. Zomierajúci veľmi slabým hlasom povedal: „Tam za knihami" a hlavou naznačil, v ktorej polici. Páter podišiel k polici a všetci s bázňou očakávali, čo za knihami nájde. Bola tam zaprášená fľaša Beaujolais... Všetci sa na ňu zarazene pozerali, no zomierajúci zašepkal: „No, čo? Zomiera sa len raz, treba to osláviť."

Ešte nemám odloženú fľašu dobrého vína pre tých, ktorí budú pri mojej smrti. Ale tak rád by som zomieral v radosti, „vošiel do radosti svojho Pána". Len sa nesmiem brať tak vážne, myslieť si, že musím riešiť problémy celého sveta... Musím nechať miesto Bohu, aby ma tvaroval, aby som s ním poznával, čo mám riešiť a čo mám nechať tak...

Ako malý chlapec som počul od svojej mamy, že keď Michelangelo dokončil sochu Mojžiša, ktorá je dnes v Bazilike svätého Petra v okovách, bol ňou taký nadšený, že kladivom buchol sochu po kolene (vraj je na ňom malá preliačina) a povedal: „Hovor!" Bola a stále je ako živá. Dokonalé dielo. Každá oslava svätca je oslavou dokonalého Božieho diela. A v nich sa spĺňa Michelangelovo „hovor". Lebo hoci mnohí svätí za svojho života boli neznámi, dnes ich svätosť hovorí a mnohých privádza k Bohu.

Čo povedia ľudia pri mojej smrti? Čo povedia pri tvojej smrti? Kiež by im môj i tvoj život hovoril o dokonalom Božom diele...

Všemohúci a večný Bože, dnešnou slávnosťou svätého Petra a Pavla pripravil si nám veľkú a svätú radosť; pomáhaj svojej Cirkvi, aby vo všetkom nasledovala učenie svätých apoštolov, od ktorých pri svojom zrode prijala dar viery. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

29. 6. 2014 A4.doc

Návrat späť