Zamyslenia na druhú nedeľu po Vianociach: Žiť bez hriechu

Potešilo ma Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu pokoja, ktorý slávime 1. januára.

Hovorí, že „existuje negatívna realita hriechu, ktorá zakaždým znovu prerušuje bratstvo medzi stvoreniami a stále deformuje krásu a vznešenosť bratských a sesterských pút ľudskej rodiny". Jednoznačne pomenováva príčinu každého negatívneho nepokoja (lebo je aj pozitívny nepokoj, ktorý nás vedie napríklad k tvorivosti alebo k pokániu). Tou príčinou je hriech.

Svätý Otec ukazuje aj cestu k pokoju: „Božím dieťaťom sa staneme, keď uposlúchneme príkaz na obrátenie: ‚Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha‘ (Sk 2, 38)." Akoby povedal, že k pokoju v sebe, k pokoju medzi ľuďmi či k pokoju medzi národmi nie je iná cesta, ako osobné pokánie. Tým, že ľutujem svoj hriech, že naprávam spôsobenú škodu a učím sa robiť dobre, prispievam k pokoju na celom svete.

Aké jednoduché, však? V podstate ide o to, aby som nemal na duši nevyznaný hriech. Nie o to, aby som nijaký hriech nespáchal – to bez osobitnej Božej milosti ani nie je možné. Ale žiť bez hriechu sa dá.

Ako? Ľútosťou. Keď niečo zlé poviem, urobím či pomyslím si, väčšinou si to hneď aj uvedomím. A tu je ten bod, v ktorom sa všetko láme. Diabol totiž po každom mojom zlyhaní hneď nastupuje a obviňuje ma: „Vidíš, čo si vyviedol? Nehanbíš sa? Ty si kresťan?" Takýmito a podobnými výčitkami ma vedie k tomu, že nad sebou nariekam, ale odvádza ma od toho, čo by som mal hneď urobiť. Alebo robí opačnú prácu: „No a čo? Veď aj iní to robia. A nebolo to nič strašné, sú aj ťažšie hriechy. Neurobil si to naschvál, tak sa netráp..." Aj tým ma odvádza od toho, čo by som mal urobiť.

Čo mám teda urobiť, keď si uvedomím, že som urobil, povedal, myslel niečo zlé? Hneď sa postaviť pred Boha (nečakať do večera a už vôbec nie do najbližšej spovede!!!), vyznať svoj hriech, oľutovať ho a urobiť čo najskôr nápravu škody, ak nejaká vznikla... A prejaviť Bohu lásku. Napríklad tým, že ju prejavím človeku, voči ktorému som sa previnil...

Vieš, aký je zmysel toho? Môžeš žiť bez hriechu! Nie absolútne, ale vždy medzi dvomi zlyhaniami môžeš mať úplne čistú dušu. Začni tak žiť, hoci to môže znamenať, že spočiatku bude celá tvoja modlitba spočívať len vo vyznávaní hriechov a v ľútosti. No postupom času, ako Boh bude mať viac miesta v tvojom živote, hriech sa bude z tvojho života vytrácať a bude čoraz viac takých chvíľ, keď budeš ako slobodné a čisté Božie dieťa Boha oslavovať, zvelebovať, ďakovať mu.

Myslíš, že sa to nedá? Tak sa opýtaj ľudí (a nemusia to byť kňazi), ktorí každý deň prijímajú Pána Ježiša v Eucharistii. Som presvedčený, že ti budú vedieť vymenovať mnohé hriechy, ktoré každý deň spáchajú, ale zároveň ti povedia, že v nich neostávajú. Veď keď si pri obede pofŕkaš omáčkou tričko, ostaneš v ňom do večera? Nie, ak máš možnosť, hneď sa prezlečieš. Ak nemáš, tak sa cítiš nepríjemne. Nie je to obdobne s hriechom? Tak prečo v ňom ostávať?

Možno si povieš, načo sa potom odporúča večerné spytovanie svedomia? Nuž aj preto, lebo existuje ešte jeden druh hriechov – zanedbávanie dobrého. A to si len tak ľahko neuvedomujeme. Potrebujeme sa pozrieť na celý deň, na súvislosti, okolnosti a potom ľahšie spoznáme, kde sme dobro vykonali a kde sme ho zanedbali.

Ježiš, ktorého meno nech je zvelebené aj v tvojom srdci, prišiel ako život, ako svetlo. Tak prečo toľkí kresťania ostávajú radšej vo tme a živoria? Neveria mu? Potrebujú tvoje svedectvo, že sa dá žiť ináč. Skús to v týchto dňoch. Nie vydržať bez hriechu, ale množiť a predlžovať chvíle, keď nemáš na duši nijaký hriech, keď si vo svetle a v Ježišovi si sám svetlom. To ti umožní jasnejšie zmýšľať a byť bližšie pri Ježišovi. Vo chvíľach bez hriechu uvidíš mnohé veci či problémy v novom svetle, tvoje zmýšľanie bude slobodné od zmýšľania tohto sveta, bude ťa napĺňať Boží pokoj a Božia radosť. Keď potom nastane situácia hriechu, neostaň v nej. Vyznanie, ľútosť, prejav lásky. A vzrastie pokoj vo svete.

Už len jedna poznámka na záver. Nedávno som počul kňaza, ktorý veriacich vyzýval, aby sa usilovali vytrvať bez všedného hriechu, aby mohli získať plnomocné odpustky. Je to svojská interpretácia podmienok ich získania. Lebo k podmienkam patrí nemať náklonnosť ani k ľahkému hriechu, nie nespáchať ani ľahký hriech, To prvé sa s Božou milosťou dá, to druhé sa vďaka ľudskej slabosti takmer ani nedá. Takže buď tvorcom pokoja aj tým, že každý deň sa budeš usilovať byť v takom stave, aby si tie plnomocné odpustky mohol získať.

Dúfam, že zasvätení takto žijú :-).

Na stiahnutie

4. 1. 2015.doc

Návrat späť