Zamyslenia na 3. pôstnu nedeľu: Pochvala

Dostal si už niekedy v kostole pochvalu? Alebo možno pri spovedi? Dúfam, že áno. Prijmi dnes pochvalu samotného Boha.

„Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem" (Iz 43, 4), dovoľ mi dnes poďakovať sa Ti za všetko úsilie, ktoré oddávna vynakladáš na to, aby si zachoval moje prikázania. Obdivujem Tvoje úsilie byť vždy na mojej strane, Tvoju odvahu prieť sa so zlým, keď Ťa pokúša a vábi na svoju cestu. Nesmierne sa mi páči, ako víťazíš – zakaždým voláš ku mne o pomoc a spoliehaš sa na moje sväté meno. Ďakujem Ti, že si tak mojím mocným svedkom.

Počujem, ako mi hovoríš: „A toto, Bože, hovoríš mne? Vari ma nepoznáš, nevieš o mojich pádoch?" Veru to hovorím Tebe, milovaný(á). Lebo ja o Tvojich pádoch neviem nič. Alebo takmer nič – až na tých pár, ktoré si ešte neoľutoval. Ale len čo z celého srdca povieš: „Otče, ľutujem, odpusť mi pre krv Kristovu," v tom momente odpúšťam a na tvoj „hriech si viac nespomeniem" (Jer 31, 34). Preto Ťa poznám ako svätého človeka, ktorý je síce každý deň v ohni skúšok, ale teším sa, že cez ne takmer vždy prechádzaš víťazne. Hoci Tebe sa to tak nemusí vidieť, keď si bez nálady, unavený, sklamaný, ubitý. Obdivujem Ťa, ako aj vtedy dvíhaš svoje srdce i myseľ ku mne a hovoríš mi: „Otče náš..."

Vždy mi zaplesá srdce, keď mi povieš Otecko. Toľkým ľuďom preukazujem každý deň dobro, starám sa o nich, no tých, čo ma s láskou oslovujú Otecko, nie je veľa. Som rád, že mi takto robíš radosť. Otecko je krásne oslovenie, ktorým ma od večnosti oslovoval len môj Syn. Anjeli mi stále hovoria Pán a Boh. Ale Ty mi môžeš hovoriť Otecko a tak sa mi to páči. Veľmi by som chcel, aby mi takto hovorili všetci ľudia. Môžeš im to povedať?

A ešte jednu vec na Tebe obdivujem – ako veľmi sa usiluješ konať dobro. Môj apoštol Pavol kedysi napísal všetkým mojim deťom túto vynikajúcu radu: „Dobrom premáhaj zlo" (Rim 12, 21). Som rád, že každý deň prosíš môjho Ducha, aby Ťa v tom viedol a pomáhal Ti. Pamätám si jedno dievča, ktoré sa pripravovalo na prijatie sviatosti birmovania. Raz povedalo svojej mame: „Mami, ja ho už asi mám." Udivená mama sa opýtala: „Koho, prosím ťa?" – „No Ducha Svätého. Vieš, ja tak veľmi túžim konať dobro!"

Každý deň je toho tak veľa, čo sa mi na Tebe páči. Rád by som Ti o tom každý večer porozprával. Má to svoj veľký význam – keď ma budeš počúvať, ako Ťa chválim a ďakujem za všetko, čo si pre mňa urobil, zároveň uvidíš, že budú veci, za ktoré Ti nepoďakujem – a to sú tie, pri ktorých potrebuješ ľútosť. A keď ju prejavíš, budeš zaspávať ako svätec – bez hriechu, s čistým srdcom. Tvoja duša bude v mojich rukách ako nasýtené dieťa v matkinom náručí (pozri Ž 131, 2).

Si skvelý človek. Som hrdý na to, že som Tvojím Otcom.

„Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia" (1 Kor 1, 25).

Na stiahnutie

8. 3. 2015.doc

Návrat späť