SK | DE | EN
mapa stránok | RSS

Facebook RSS Google+ Twitter YouTube

Tiež musí urobiť rozhodnutie. A ako sa niekto stane Božím dieťaťom? No takisto cez rozhodnutie.

Na začiatku každej cesty je dôležité rozhodnutie. Jozue ho vyjadril slovami: „Ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi" (Joz 24, 15). A Peter zas takto: „Pane, a ku komu by sme išli?" (Jn 6, 68).

Rozhodnutie nechráni človeka pred zaváhaním či zlyhaním. No dáva mu smer. Nielen nejaký všeobecný („chcem prísť do neba"), ale úplne konkrétny v každodenných situáciách – chcem dnes robiť to a len to, čo sa páči Ježišovi. A dáva mu silu i motiváciu vrátiť sa, ak niečo zbabre.

Možno sa mnohí slobodní na mňa nahnevajú, ale za to, že ostali sami, môže neraz ich neochota či obava urobiť rozhodnutie. Samozrejme, netýka sa to tých, ktorí pred Bohom spoznali, že majú ostať sami a venovať sa celou svojou bytosťou nejakej službe v Cirkvi či spoločnosti. Je zároveň smutným faktom, že dnešná spoločnosť vyslovene nechce, aby sa človek rozhodoval „na celý život", čím priamo spôsobuje, že mnohí ostávajú osamotení a bezradní... Dnes sa vyžaduje len rozhodnutie kúpiť si to či tamto, užiť si to či ono (všimni si slovo užiť – nie žiť!), no spoločnosť pokladá za nemožné (a aj za nerozumné) rozhodnúť sa a žiť pre niečo dlhodobo. Vraj v mene slobody.

No ako budem žiť pre Ježiša, ak sa pre taký život nerozhodnem? Áno, také rozhodnutie mi zdanlivo obmedzí slobodu, ale len tú, ktorá by ma viedla ku konaniu zla. A to je perfektné obmedzenie, ktoré rád prijmem – lebo milujem Ježiša...

Aké celoživotné rozhodnutia si urobil? Sú všetky pozitívne, zamerané na Boha, na večnosť? Alebo sú medzi nimi aj také, ktoré (možno skryto) slúžia zlu, ktoré ťa zväzujú?

Tie prvé si obnov, tie druhé odvolaj. Nech každé tvoje rozhodnutie je rozhodnutím slúžiť Pánovi, mať len jedného Boha, nejsť za cudzími. Veď ku komu by si išiel, ak by si nešiel k Ježišovi?