– problém ľahostajnosti a nezáujmu mnohých pokrstených o život viery. Mnohým totiž chýba jasný zážitok „tu som", zážitok akéhosi základného rozhodnutia, od ktorého sa odvíja všetko. A neraz aj tým, ktorí ten zážitok majú (sú to všetci kňazi a zasvätení – prví hovoria „tu som" pri prijatí posvätných rádov, druhí pri skladaní sľubov), už vyprchal z hlavy a svet sa vkradol do ich mysle natoľko, že žijú už len podľa vlastných predstáv či návykov bez pohotovosti k „tu som". To vôbec neznamená, že žijú nejako zle, len ich životu chýba „šťava"...
Všimnime si Abrahámovo „tu som". Nemal potuchy, čo Boh od neho bude žiadať. Ale jeho „tu som" bolo akoby podpísaním bianco šeku. „Bože, chci čokoľvek, urobím to." Určite tých „tu som" bolo už predtým nespočetné množstvo. Bolo to akoby cvičenie sa v ochote, v pripravenosti. Možno mnohé „tu som" boli na maličkosti. Ale pripravili v Abrahámovom srdci ochotu aj k „tu som" na veľké veci, dokonca aj na tú najväčšiu – ochotu obetovať vlastného syna...
A vari nebol aj Ježišov život neustálym „tu som"? A nie na nejakú maličkosť – „hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme" (Lk 9, 31).
Čo tvoj život? Objavuje sa v ňom „tu som"?
Dnes ťa chcem pozvať ku konkrétnemu „tu som". Svätý Otec František vyzval celú Cirkev, aby slávila tzv. 24 hodín pre Pána. Bude sa to diať 13. a 14. marca. Pozývam ťa zapojiť sa do tejto „akcie". Zisti, čo sa v tejto veci bude diať v tvojej farnosti, prípadne navrhni niečo, čo by ste ako farnosť, spoločenstvo, rodina mohli v tom čase urobiť pre Pána. Prosím ťa, neostaň ľahostajný! Hoci by to bolo „len" upratanie vlastného domu, ale urob to pre Pána! Potom to nebude „len".
A ak si kňaz, tak skús tých 24 hodín napríklad „sedieť doma", to znamená byť k dispozícii svojím farníkom. Daj to aj do oznamov, povedz ľuďom, že si im plne k dispozícii na spovedanie, rozhovory, že fara je pre nich otvorená, vyzvi ich k nejakej aktivite pre Pána v ten deň, preži niektoré aktivity s nimi... Ak tvojmu životu chýba "šťava", možno tvoje „tu som" v tento deň ti pomôže znova ožiť a konať Pánove divy a znamenia na jeho slávu...
„Tu som" je prejavom slobodného človeka, prejavom jeho vlastného dobrovoľného rozhodnutia. Konanie po vyjadrenom „tu som" je prejavom poslušnosti autorite, prejavom dôvery, že to, čo sa odo mňa žiada, je dobré. Pre veriaceho je tou autoritou Boh, ktorému možno bezvýhradne dôverovať. Je ňou Cirkev, ktorá koná v mene Boha. Som ochotný povedať „tu som" Bohu a Cirkvi každý deň?
* * *
Tu som, Pane. Aj tento text, rovnako ako každý predošlý, je vyjadrením môjho „tu som". Zakaždým ho s chvením srdca posielam na zverejnenie, lebo nemám istotu, či som napísal to, čo si odo mňa žiadal. Usiloval som sa počúvať tvoj hlas vo svojom srdci a vnímať, čo chceš povedať svojim deťom. No neviem rozlíšiť, nakoľko sú tieto slová tvoje a nakoľko len moje. Zverujem ti ich s dôverou, že aj tie „len moje" dokážeš použiť pre dobro mnohých sŕdc. Tu som, Pane.