Zamyslenia na 19. cezročnú nedeľu: Boží pokrm

Pri dnešnom prvom čítaní sa vo mne stále ozýva zvedavosť, čo to vlastne ten Eliáš dostal za jedlo, že mal silu ísť štyridsať dní a štyridsať nocí.

Určite by ten recept chceli všetci výrobcovia energetických nápojov či športovci vytrvalostných disciplín :-) A pritom to bol obyčajný posúch a voda. Nijaké gely, tyčinky, iontové nápoje... Akoby Boh chcel povedať: „Dávam ti svoju silu v obyčajných veciach, aby si vedel, že je to môj dar, nie vlastnosť tých vecí."

A ešte udivujúcejší je pokrm, ktorý nám dáva Ježiš. Dáva silu nie na štyridsaťdňový turistický výkon, ale na cestu celým životom a dokonca až pre večný život. Pritom je to na pohľad obyčajný chlieb, hoci v dnešnej dobe vo forme oblátky – hostie. Čo mu dáva takú moc, že ten, kto ho je, bude žiť naveky?

No predsa Ježiš! On je tou „oblátkou", on je „živý chlieb". Keď idem na sväté prijímanie, tak navonok síce prijímam kus chleba, ale viera mi hovorí, že sa zjednocujem s Ježišom a on ma premieňa na seba. Stávam sa tým, čo jem. Boh sám sa spája so mnou a mení ma, dáva mi moc žiť ináč, lepšie, viac pre neho.

Svätý Pavol v dnešnom druhom čítaní vyratúva niektoré zlozvyky, ktoré máme odstrániť zo svojho života. Mnohí si pritom myslia, že až keď toto zvládnu, môžu prijímať Ježiša v Eucharistii. „Pôjdem na prijímanie, keď toho budem hodný." Ale ono to má byť presne naopak – túžim po zjednotení sa s Bohom v Oltárnej sviatosti, aby mi napriek mojej slabosti dal silu žiť podľa požiadaviek, ktoré sú kladené na kvalitu života kresťana. Ak som sa proti nim vážne previnil, idem na spoveď, aby som sa zmieril nielen s Bohom, ale aj so spoločenstvom Cirkvi, ktoré je Kristovým telom (môj hriech spôsobil tomuto telu menšie či väčšie poranenie a bolesť). A takto pripravený „idem na prijímanie", lebo túžim po zmene, ktorú vlastnými silami nedokážem uskutočniť.

Skús vnímať tento text ako anjelov dotyk, ktorým ťa vyzýva: „Vstaň a jedz!" Vstaň, zanechaj hriech, vzbuď si ľútosť, ak treba, choď na spoveď a jedz pokrm, ktorý ťa urobí schopným milovať Ježiša a s ním každého človeka. Tento pokrm ti nedáva záruku, že nikdy nepadneš, ale zaručuje ti, že ak ho budeš úprimne a často prijímať, zmení sa tvoje zmýšľanie i tvoj život. Boh sa dostane na prvé miesto v tvojich myšlienkach, slovách aj skutkoch a jeho kráľovstvo sa viac zaskvie pre ľudí, s ktorými žiješ.

Je mi ľúto, koľkí kresťania nedeľu čo nedeľu nestoja o takýto pokrm... Dbáme na všelijaké diéty a správne stravovanie, ale pokrm, ktorý uzdravuje dušu a neraz i telo, ktorý dáva silu konať dobro a odmietať zlo, ktorý napĺňa najhlbšiu túžbu každého človeka – byť jedno s Bohom a žiť naveky –, zanedbávame... „Keď budem hodný." Odmietni toto diablovo pokušenie. Lebo pravdou je, že nikdy nebudeš hodný. Ale Boh sa ti chce dať, lebo ťa miluje takého, aký si... Chceš ho aj ty prijať taký, aký si teraz, aby si sa stal takým, akým je ON? Premysli si, aké konkrétne kroky musíš pre to urobiť, a urob ich. Duch Svätý ti už teraz pomáha, aby si to zvládol.

A celkom na záver – skús niekomu povedať, prečo prijímaš Eucharistiu. Nech je hlavnou postavou tvojho svedectva Ježiš – veď prijímaš jeho.

Na stiahnutie

9. 8. 2015.doc

Návrat späť