Zamyslenia na 15. cezročnú nedeľu: Najdlhšia cesta

Hovorí sa, že najdlhšia cesta je z hlavy do srdca, od poznania ku konaniu. Dnešný príbeh stretnutia Ježiša so znalcom Písma to potvrdzuje.

Zákonník presne vie, ktoré prikázanie je najdôležitejšie, ale nevie, kto je jeho blížny. A ak, tak len teoreticky. Ježiš mu preto dva razy hovorí, že to, čo vie, má konať: „Toto rob a budeš žiť!... Choď a rob aj ty podobne!" (Lk 10, 28. 37). Keď nestačí teória („miluj..."), používa pedagogiku príkladu, aby mu ukázal, ako poznané uskutočňovať.

Mojžiš v Starom zákone tiež hovorí o ceste z hlavy do srdca. Hovorí o potrebe počúvať Boha, počuté zachovávať a obrátiť sa k Pánovi (pozri Dt 30, 10). Potom dodáva, že poznať toto slovo nie je nad sily človeka, lebo ho má zapísané v srdci! Božie slovo nie je ďaleko od nikoho z nás.

Čo teda spôsobuje, že napriek tomu všetkému ostáva cesta z hlavy do srdca taká dlhá, často priam neuskutočniteľná? Hriech, diabol, svet. Blokujú nám túto cestu, stavajú na ňu na každom kroku kopu prekážok, len aby sme nevideli, nepočuli, no najmä nekonali podľa toho, čo vieme.

Takéto konštatovanie nám môže odobrať chuť do života. No Písmo nás učí niečo iné – Ježiš Kristus. Nie, predošlá veta nie je neúplná. Skutočne tam má byť len Ježiš Kristus. Písmo nás učí poznať Ježiša, milovať Ježiša, nasledovať Ježiša... (Pozri si dnešné čítanie z Listu Kolosanom. Učí o kolosálnom Kristovi...) Ak nám naše zlyhania, pokušenia sveta i diabla odoberajú chuť do života a ochotu bojovať proti zlu, Ježiš Kristus nám ich vracia, a to v miere dostatočne veľkej na to, aby sme prekonali každú prekážku a premohli každé zlo. Ježiš Kristus skrze svojho Ducha v nás spôsobuje, že sme schopní poznanie premeniť na konanie. My máme moc konať to, čo sme vo viere spoznali!

Ako to robiť? Každý deň prosiť o silu Ducha Svätého. Každý deň sa sýtiť Božím slovom. Každý týždeň sa aspoň raz zúčastniť na stretnutí s Ježišom vo forme svätej omše, samozrejme, s prijatím Eucharistie (ak sa vážne previním, prijať sviatosť zmierenia). Často sa deliť o svoju vieru s ľuďmi v malom spoločenstve. Ak to budeš robiť, uvidíš, že cesta poslušnosti Bohu je možná, dokonca ľahká, lebo Boh bude konať v tebe a skrze teba. Budeš konať i svedčiť, že Ježiš žije. Aj s tebou.

Prečo tak málo ľudí ide po tejto ceste? Lebo sa im nechce hovoriť s Bohom, nechce sa im počúvať jeho hlas v Písme a v učení Cirkvi, nemajú záujem milovať Boha slávením sviatostí... Žijú ako zákonník – poznajú, čo je dobré pre ich život, ale nechcú podľa toho konať. Myslia si, že sa aj tak do neba nejako prešmyknú...

Iste, Božia milosť je nevyčerpateľná a možno sa prešmyknú. Kiežby! Ale nie sme povolaní ísť istejšou cestou, ktorú som práve opísal, najmä ak o nej vieme? Kto by si vybral nebezpečnú zosúvajúcu sa cestu po okraji priepasti, keď môže ísť po ceste zabezpečenej zvodidlami, smerovkami, kde bezprostredne nehrozí zrútenie sa?

Rok milosrdenstva nám má slúžiť aj na to, aby sme ľuďom okolo seba zjavovali krásu cesty s Ježišom. Predovšetkým svojím životom. Ak je potrebné, používajme ku svedectvu aj slová... (sv. František z Assisi).

Na stiahnutie

10. 7. 2016.doc

Návrat späť