10. 06. 2022
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Vznešené meno (Nedeľa Najsvätejšej Trojice)

Spoločne kráčať (Syn odos)

Boh si vystačí sám, Je úplne dokonalý a nič viac nepotrebuje. A práve preto privádza do úžasu a k bázni poznanie, že Trojica, ktorá je plná láskyplných vzťahov, vzájomného darovania sa a dokonalosti, sa rozhodla mať niekoho mimo seba, s kým by sa delila o svoju lásku a venovala by mu svoju plnú pozornosť. Boh stvoril vesmír a osobitne Zem ako scénu pre svoju posvätnú romancu – ako miesto, kde človeku zjavuje svoju krásu a dobrotu a usiluje sa získať si jeho srdce.

Občas sa niekde objaví tvrdenie, že Boh poriadne zariskoval, keď stvoril človeka so slobodnou vôľou, najmä keď už bolo po vzbure anjelov a existovali démoni. Ale nemyslím si, že Boh niečo riskoval. To by totiž znamenalo, že by musel rozmýšľať asi takto: „Stvorím človeka na svoj obraz. No zvládne svoju slobodu? Ako to dopadne?" Nič také sa nedialo. Boh presne vedel, ako to dopadne. A napriek tomu do toho išiel. Nie je toto jeden z najväčších dôkazov jeho lásky k nám?

Keď dnes teda oslavujeme Najsvätejšiu Trojicu, neoslavujeme len nejaké tajomstvo, ktoré úplne presahuje naše chápanie i predstavivosť, ale oslavujeme aj sviatok nás, ľudí: Boh je taký plný lásky, že nás chcel. Dáva sa nám poznať a raz budeme u neho. My poznáme dejiny len po dnešný deň – po 12. jún 2022. Boh ich pozná až do konca. A dal nám poznať, že raz sa nám zjaví v sláve a bude nové nebo a nová zem.

Nech tieto myšlienky v nás vyvolávajú úžas, bázeň i dôveru: „Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!"

Možno sa to niekomu bude zdať pritiahnuté za vlasy, ale dnešná slávnosť má pre mňa veľmi úzku súvislosť so synodálnym spoločným kráčaním. Absolvovali sme vo farnosti v troch skupinách už 26 stretnutí k synodálnym témam. A vnímam, ako nás tie stretnutia zblížili. Niekedy boli rozhovory náročné, niekedy sme sa nevedeli pohnúť z miesta a téme sme nerozumeli. Ale tá snaha byť spolu, počúvať Božie slovo, modliť sa, hľadať Pánove cesty... – to nás zbližovalo nielen navzájom, ale aj s Ježišom, o ktorom veríme, že nás týmto kráčaním viedol. Vnikali sme do srdca Trojice, vedení Duchom. Nedialo sa to vedomosťami, svetskou múdrosťou, ale spoločným prebývaním pred Otcom. Tešíme sa na ovocie, ktoré tento čas prinesie našej farnosti, možno aj diecéze či celej Cirkvi. A hoci sa diecézna fáza synody končí, všetky farnosti, kde sa nič nedialo, môžu tieto stretnutia kedykoľvek rozbehnúť pre svoj vlastný rast pre Pána.

Na stiahnutie

12. 6. 2022.doc

Návrat späť