28. 04. 2022
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Vojna a mier (8. nedeľa v Cezročnom období)

Spoločne kráčať (Syn odos)

Možno sa v nás vynára v týchto dňoch otázka, čo sa to deje vo svete. V pre nás neďalekom svete. Dnešné evanjelium nám odhaľuje príčinu, dáva odpoveď vo svojej poslednej vete: „Z plnosti srdca hovoria... ústa" (Lk 6, 45). Naše príslovie to hovorí takto: „Čo v srdci, to na jazyku." A keďže nijaké slová neostávajú bez následkov, tak zlé slová, slová nenávisti, hnevu, klamstva, nepravdy... spôsobili, že dnes máme vojnu. Keď hľadáme príčiny zla vo svete, kdesi v tom rade príčin je zlo, zrodené slovami usadenými v srdciach konkrétnych ľudí. Pričom to zlo nie je doménou jedného národa či jedného človeka. Je v srdciach mnohých ľudí naprieč jazykmi, národmi, štátmi, rasami... Ak nedávam pozor, neraz sa objaví aj v mojom. A je poriadna drina nechať ho v sebe zomrieť.

Ak sú v nás dnes obavy, čo bude zajtra, do akého dňa sa zobudíme, tak ako kresťania sme povinní hľadať cesty, ako priniesť pokoj. Ježiš ukazuje cestu – brvno vo vlastnom oku a smietka v oku blížneho. Ak chcem s niekým spolu kráčať (syn odos), tak sa to nedá, ako ho svojím brvnom mlátim za to, že on ma pichá svojou trieskou... Čiže prvá vec, ako dosiahnuť pokoj (aj mier), je pokánie zo svojho brvna, jeho odstránenie – čiže metanoia, zmena zmýšľania i konania. Nechať zlé slovo zomrieť vo svojom srdci...

Vieš, kedy klamár prestane byť klamárom? Nie vtedy, keď prestane klamať, ale keď začne hovoriť pravdu. Kedy zlodej prestane byť zlodejom? Nie vtedy, keď prestane kradnúť, ale keď všetko ukradnuté vráti. Aj s odprosením a ľútosťou. Kedy zlý človek prestane byť zlým? Nestačí prestať robiť zlo. Musí začať robiť dobro. Musí začať svojím životom oslavovať Pána.

Vždy, keď sa stane niečo veľké (donedávna pandémia, teraz vojna), objaví sa vo mne myšlienka, či má zmysel pokračovať v tom, čo robím. A vždy dostanem veľmi rýchlu odpoveď. Tentoraz znie takto: „Buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi" (1 Kor 15, 58). Nech je táto veta z dnešného druhého čítania aj pre teba povzbudením neochabovať. Až do konca, do posledného dňa svojho života ochotne konajme dielo spásy, lebo každý deň niekto pri nás potrebuje naše svedectvo lásky k Bohu. Ak treba, aj slovami.

Toto je cesta, ako sa dostať z vojny, z nešťastia: svojím životom – myslením, hovorením i konaním –oslavovať Pána. Ešte aj v starobe budeme prinášať ovocie a tak zvestujeme, že Pán je spravodlivý a neprávosti v ňom niet... (Ž 92).

Na stiahnutie

27. 2. 2022.doc

Návrat späť