28. 04. 2022
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Veriť a ohlasovať (6. nedeľa v Cezročnom období)

Spoločne kráčať (Syn odos)

Prečo je dôležité veriť, že Ježiš vstal z mŕtvych? Nielen dôležité, ale najdôležitejšie?

„Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch," odpovedá svätý Pavol (1 Kor 15, 17). Ak nebolo zmŕtvychvstania, tak nie je ani odpustenie hriechov. Nie je zmierenie s Bohom. Nie je pokoj v srdciach ľudí...

Nepokoje po celom svete okrem iného hovoria o tom, že mnohí pokrstení prestali žiť podľa viery. Viera sa pre mnohých stala len zvykom. Hodinu v nedeľu Bohu, ostatné hodiny týždňa pre mňa. V lepšom prípade je Boh jeden zo záujmov pokrsteného – rovnako ako fandenie olympionikom (čo vôbec nie je zlé; ale modlíš sa za všetkých tých, čo sa usilujú získať pozemské vavríny, aby sa usilovali aj o tie večné?) či sedenie pri pive alebo čítanie bulváru.

Len z pohľadu zmŕtvychvstania môžeme vnímať ostatné biblické texty tejto nedele s nádejou. Hovoria o dvoch cestách. Len o dvoch! Hoci v takmer všetkom v Cirkvi platí aj-aj, na konci platí buď-alebo. Teraz sme v Cirkvi aj svätci, aj hriešnici; potrebujeme milosť, ale tá predpokladá aj prirodzenosť, žijeme vo viere a používame tiež rozum, máme telo aj dušu... No na konci bude buď nebo, alebo peklo. A čo bude konkrétne mojím údelom, závisí len a len odo mňa. Od toho, či si teraz vyberiem kráčanie so zmŕtvychvstalým Kristom, alebo kráčanie s pomíňajúcim sa svetom, závisí to, či si na konci vyberiem nebo alebo peklo. Nie Boh ma pošle tam či onam. On len bude (tak, ako to robí celý môj život) rešpektovať moje rozhodnutie. Svätý Augustín k tomu povedal: „Nemôže zle umrieť, kto dobre žil. No sotva umiera dobre, kto žil zle."

Keď pozývam ľudí ku spoločnému kráčaniu v rámci synody, neraz sa zamýšľam, či niektorí z nich veria v zmŕtvychvstanie. Nezanedbali sme v Cirkvi hlásať každému a v každom čase, že Ježiš vstal z mŕtvych? Koľko som už v živote počul kázní o prázdnom hrobe. No ako málo bolo o tom, že Ježiš žije! Ale ohlasovať Ježišovo víťazstvo nie je úloha len pre kňazov. Lebo ich prvoradá úloha je sláviť sviatosti s ľuďmi a pre ľudí, ktoré veria v zmŕtvychvstanie a žijú so živým Ježišom. Ohlasovať, že Ježiš žije, je úloha každého, kto sa s Ježišom stretol. Moja a dúfam, že aj tvoja – ak si sa s Ježišom stretol.

Pri prvom stretnutí našej skupiny na tému synody padla otázka, že prečo by sme mali spolu kráčať. Odpoveď je ukrytá vo viere v Ježiša, vo viere v jeho zmŕtvychvstanie. Ňou sme sa stali (krstom) členmi Božej rodiny, Kristovým tajomným telom. Nie sme ponechaní každý sám na seba, ale sme pospájaní, aby sme ako jedno telo kráčali k večnosti. Po zemi! V každodennom živote.

Ohlás tento týždeň niekomu radostnú zvesť: Ježiš vstal z mŕtvych a žije! Vôbec to nemusí byť niekomu cudziemu, na ulici. Možno to potrebuje počuť tvoj syn, možno kňaz v tvojej farnosti, možno tvoja mama... Neboj sa, radostná zvesť bude pôsobiť, aj keď ty možno zožneš výsmech či nechápavý pohľad...

Na stiahnutie

13. 2. 2022.doc

Návrat späť