Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)
Pred niekoľkými týždňami ma oslovil
20. verš z 18. žalmu: „Pán... ma zachránil, lebo si ma obľúbil." Veľa sa
vo mne tieto slová vŕtajú, premieľajú, vyvolávajú pochybnosti, no tiež radosť
a úľavu. Spomenul som si na ne aj dnes pri čítaní dnešného úryvku
z Jánovho listu, kde je napísané: „Boh je láska" (1 Jn 4, 16). Ak
je toto pravda, potom je pravda aj to, že Boh si ma obľúbil. Myslím, že pri
vnímaní tejto pravdy zakúšam, čo je to bázeň pred Pánom. Mňa si obľúbil? Vari
nevie, aký som, aká je moja minulosť, aká je moja každodennosť? A predsa
mi Boh hovorí, že si ma obľúbil. Som u Boha obľúbený. Taká je pravda.
Písmo mi ju
potvrdzuje na viacerých miestach. Vari najviac v tomto text z Knihy
múdrosti: „Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo
si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril" (11, 24).
Táto veta ma zároveň oslobodzuje od pokušenia pýchy, ktorá mi tiež nahovára, že
si ma Boh obľúbil – no pritom ma chce viesť k vyvyšovaniu sa nad iných:
„Vidíš, aký si dobrý? Boh si ťa obľúbil." No ja viem, že toto je len pokušenie.
Boh si ma neobľúbil preto, že som dobrý. Veď som hriešnik. Ale miluje ma, lebo
ma chcel a stvoril. Skrze Krista ma zachránil. Mám v jeho živote
jedinečné miesto. Spolu s tebou. Spolu s každým človekom. Každý
z nás je Bohom obľúbený. Lebo Boh je láska.
Keď som potom hľadal
spojitosť medzi čítaním zo Skutkov apoštolov a responzóriovým
žalmom, oslovilo ma iné spojenie: „... udatní hrdinovia, čo plníte jeho
príkazy" (Ž 103, 20). Hoci sa tieto slová vzťahujú predovšetkým na anjelov,
určite nimi môžeme označiť aj apoštolov, ktorí sa rozhodli konať a doplniť
svoj počet opäť na dvanásť. Sú udatní hrdinovia, lebo už museli konať bez
Ježiša. Sú udatní hrdinovia, lebo sa učili premáhať svoje pochybnosti
a hľadať Božiu vôľu. A konať ju.
Aj ty si
udatný hrdina – lebo plníš Božie príkazy. Veď tie sú často proti zmýšľaniu
tohto sveta, proti náladám našej ľudskej prirodzenosti, ktorá stále znáša
následky dedičného hriechu. Plniť Božiu vôľu znamená byť udatný.
Vôbec sa tak
necítim. Som v Božích očiach udatný hrdina? Som hriešnik, udatný hrdina.
Nenapísal by
som tento text, keby som nemal na pamäti, že ho píšem Božím domácim (tak ako
celý tento liturgický rok). Lebo dúfam, že Boží domáci pochopia, že ak som
u Boha obľúbený, vyvolený (1 Pt 2, 9), udatný hrdina, tak je to
vždy v spoločenstve s nimi, v spoločenstve Cirkvi, kde sme
všetci takíto. Hriešnici, no udatní Boží hrdinovia, obľúbení. A je to
dielo Ducha Svätého, nie je to z nás...