28. 04. 2022
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Týka sa to aj teba (4. nedeľa v Cezročnom období)

Spoločne kráčať (Syn odos)

„Moje ústa, Pane, budú hlásať tvoju spásu" (porov. Ž 71, 15ab).

Prorok Jeremiáš zažil povolanie k ohlasovaniu, no jeho ďalší život by sme mohli nazvať nočnou morou prenasledovaní, číhania na život, výsmechu, ponižovania. No neprestal, lebo mu v srdci horel oheň pre Pána. (Stojí za to aspoň raz v roku si prečítať celú Knihu proroka Jeremiáša a povzbudiť sa jeho vernosťou Bohu za každú cenu.)

Ježiš tiež vnímal, že je povolaný ohlasovať spásu, „Pánov milostivý rok". No hneď na začiatku ho chceli jeho vlastní zabiť. Je dobré na to pamätať, ak sa púšťame na cestu vedomého svedectva viery, aby sme na ňu vstupovali s vedomím nebezpečenstva, ale aj s dôverou, že Pán sa o nás stará.

Aha, uvedomil som si, že to, čo som vyššie napísal, sa ma (nás) netýka. To nech robí pápež, biskup, farár... Ja som len poslucháč a konzument. Hneď mi je ľahšie, lebo sa cítim menej ohrozený... Aspoň ma nikto nevysmeje či nebude na mňa čudne pozerať, ak spomeniem meno Ježiš a slovo vykúpenie.

Pri prvých krokoch na synodálnej ceste si zrazu uvedomujeme, že sa nás to týka. Že ak mnoho pokrstených ľudí okolo nás s Cirkvou nič nechce mať alebo požaduje od nej len služby (krst, birmovku, sobáš, pohreb...), tak je to tiež preto, lebo neohlasujeme spásu. Lebo hovoriť o svojom živote s Bohom je tabu aj medzi ľuďmi, ktorí sú možno denne v kostole. Je čas zmeniť to.

Máme v našej farnosti sa sebou dve stretnutia malej skupiny, ktorá sa odhodlala spoločne kráčať (syn odos) a hľadá odpovede na otázky, položené v sprievodných materiáloch synody. A objavujeme vzájomnú izolovanosť – nekráčanie spolu, len „ja a Ježiš". Ale tiež túžbu zmeniť to na „my a Ježiš". Objavujeme, že sme sa nie odnaučili, ale ešte ani nenaučili počúvať – Boha, hlas Cirkvi, seba navzájom. A na tých stretnutiach sa to učíme – každý môže predložiť svoju odpoveď na otázky (hoci aj mlčaním), pričom ostatní ho počúvame s túžbou poznať, čo nám cez neho hovorí Boh. Otázky sú síce jednoduché, ale také, aké nám nikto nikdy nekládol, preto sa dosť ťažko hľadajú na ne odpovede. Ale stretávame sa v nádeji, že nás to spolu posunie ďalej na ceste, ktorou je Ježiš. Že nájdeme cesty ohlasovania (určite zo začiatku bez slov, ale zmenou spôsobu života), ktoré zmení našu farnosť, diecézu.

Synoda sa týka aj teba: S kým kráčaš po ceste viery? Sprevádza ťa niekto? Sprevádzaš niekoho ty? Koho počúvaš? Kto počúva teba? Si s tým spokojný? Dá sa či treba niečo zmeniť?

Skús „ohlasovať spásu": oslov niekoho, komu dôveruješ, a spolu hľadajte odpovede na otázky synody (všetko je na webe). Prinášajú nádej na nový oheň v živote našej Cirkvi. A rob to nie pre nejaký výstup pre diecézu, ale preto, aby si s niekým kráčal. Lebo už hľadanie odpovedí je spoločné kráčanie...

Na stiahnutie

30. 1. 2022.doc

Návrat späť