Kráľ
Sedekiáš bol skúsený chlap. Vedel, že keď sa niekto topí v bahne, tak na
jeho vytiahnutie treba tridsať chlapov. Ak si nikdy neuviazol v blate či
bahne tak, že si tam napokon nechal čižmy a bol si šťastný, že si sa
odtiaľ dostal, asi to nepochopíš. Zo Sedekiášovho príkazu je jasné, že Jeremiáš
určite nebol prvý, čo skončil na dne prázdnej cisterny. Prázdnej, to znamená
bez vody. Ale s bahnom na dne. Kráľ vedel, ako na záchranu takého
človeka...
Neraz
mám dojem, že mnoho ľudí okolo nás je v takom bahne. Nie skutočnom, ale
obraznom. Hriech, neresti, vášne, hlúposť, mnohí akoby prišli o zdravý
rozum... Ako ich odtiaľ dostať? Kde zobrať tridsať chlapov?
Vnímam
bezmocnosť a možno aj osamotenosť. Ešte ju znásobuje Ježiš: „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj
zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie" (Lk 12, 51). Toto som od teba, Pane,
nečakal. Vraj tvorca pokoja, no prinášaš rozdelenie. Načo sa potom usilovať
nájsť tridsať chlapov a ťahať niekoho z bahna?
Čakám na novú pieseň. Čakám na
skalu, o ktorú by sa opreli moje nohy (Ž 40, 3). Aj preto volám:
„Pane, príď mi čím skôr na pomoc" (responzórium).
Čakám a hľadám tridsať
chlapov, ochotných riskovať život, aby vytiahli z bahna našu farnosť. Už
ich mám takmer dvadsať. Len ešte nevedia, na čo ich potrebujem. Budeme
vyťahovať ženy, deti, mužov. Po jednom. Lebo ako pôjdeme do neba bez tých,
ktorí sú teraz v bahne? Čo povieme pri nebeskej bráne, keď sa nás svätý
Peter na nich opýta?
Je niekto, koho chceš vytiahnuť
z bahna? Zháňaš tridsať chlapov?