Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - Strach a nádej (2. pôstna nedeľa)
Boh uzatvára zvláštne zmluvy. Nie
sú ako tie naše – „ty mi dáš to a ja ti dám toto". Boh dáva zmluvy
„jednostranné".
Pozrime
sa na Abraháma, vtedy ešte Abrama. Boh mu sľubuje bohaté potomstvo, Kanaán do
vlastníctva, no vlastne okrem toho, aby mu dôveroval, nič od neho nechce.
A keď Abram očakáva nejaké znamenie a pýta sa naň, namiesto odpovede
Boh od neho chce, aby priniesol obetu, pri ktorej Abram zakúsi „veľkú, príšernú
hrôzu" (Gn 15, 12). Zopakovaním prísľubu sa príbeh končí a my len
z nasledujúceho Abrahámovho života vieme, že verne očakával naplnenie
zmluvy. A to sa dokonca nestalo za jeho života, ale až po štyristo rokoch.
Pozrime
sa aj na Ježiša. Prišlo mi na um, že čo keď išiel na Vrch premenenia
s vnútorným presvedčením, že tiež potrebuje zmluvu s Bohom? Tí, čo
boli s ním, prežili pritom strach a nie veľmi chápali, čo sa deje.
Ale Ježiš zakúsil – podobne ako Abrahám – Božie potvrdenie, mohli by sme
povedať, že Boh mu dal „jednostrannú" zmluvu: „Toto je môj vyvolený Syn..." (Lk
9, 15). Aké dôležité to pre Ježiša muselo byť. Veď bol človek ako my, každý deň
sa musel vždy znova uisťovať, že koná Božie dielo. Ktovie, či aj jeho
nenapĺňali pochybnosti... Ale vždy sa mohol odvolať na zmluvu, ktorú mu daroval
Boh: „Si môj vyvolený Syn."
Pozrime
sa ešte na apoštola Pavla. Ten už nečaká novú zmluvu, lebo vie, že každý, kto
uveril Ježišovi a prijal krst, stal sa súčasťou novej zmluvy, ktorú Boh
uzavrel s ľuďmi v Ježišovej krvi. Nová zmluva, lebo nová,
najcennejšia krv. Nie krv býkov a teliat, ale krv nevinného Baránka.
A čo Boh v tejto zmluve dáva veriacim? „Naša vlasť je v nebi" (Flp
3, 20). Dostaneme oslávené telo. Žiada sa od nás len jedno – byť verní tejto
zmluve konaním dobra a odmietaním zla.
Práve
o nej je celé Pôstne obdobie. Nie o nepití, nejedení, zriekaní sa –
to sú len prostriedky, ktoré nám majú pomôcť zamerať sa, mať čas a silu
pozrieť sa na podstatu: Ako vyzerá môj postoj k zmluve? Som verný? Aj
v maličkostiach?
Ak sme
verní neboli, je čas na pokánie a nápravu. A na kráčanie v novej
nádeji. Lebo „Pán je moje svetlo a moja spása" (Ž 27, 1). Odporúčam
ti pomodliť sa dnes celý tento žalm a urobiť si podľa neho spytovanie
svedomia, no zároveň s novou dôverou kráčať ďalej v Božom svetle.