Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)
Dnes píšem so strachom
v duši. Nie, nebojím sa malomocenstva, o ktorom sú dnešné čítania.
Telesné malomocenstvo dnes vieme liečiť a nebyť sebectva (možno nás
všetkých), tak táto choroba už dávno mohla byť len v učebniciach dejín
lekárstva. A v Písme.
No mám
v sebe strach z malomocenstva, ktorým sme nakazení všetci.
Malomocenstvo zla. Nikto nie je proti tejto nákaze imúnny, lebo súvisí
s dedičným hriechom. Máme v sebe „vírusy", ktoré sú pripravené
kedykoľvek ovládnuť naše zmýšľanie, hovorenie, konanie, len čo im dáme trošku
priestoru na množenie sa. Strach mám preto, lebo si napríklad pri rozhovoroch
všímam, ako ľahko aj ja skĺzavam do odsudzovania, nespokojnosti, obáv... Akoby
som zabúdal, že Pán je môj pastier...
Preto bojujem,
aby ma tento strach nepremohol. Lebo „blažený, komu sa odpustila neprávosť
a je oslobodený od hriechu. Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta
a v ktorého mysli niet podvodu. Vyznal som sa ti zo svojho hriechu
a nezatajil som svoj priestupok. Povedal som si: ‚Vyznám Pánovi svoju
neprávosť.‘ A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu" (Ž 32, 1 – 2.
5).
Rozumieš? Na
všetky vírusy zla vo mne i v tebe existuje liek – Božie
milosrdenstvo. Aby som ho dosiahol, potrebujem len jedno – uznať a vyznať
Pánovi svoju neprávosť.
Dá sa povedať,
že dnes vo svete zúri smrť. Aj na Slovensku. Nebuďme k tomu ľahostajní
a myslime na smrť. Na vlastnú smrť i na smrť svojich blízkych.
Pripravujme sa, aby nás Pánov deň nezastihol v ťažkom malomocenstve duše.
Pomôžme aj našim blízkym, zvlášť starším, myslieť na smrť. Nie ako na koniec,
ale ako začiatok. Nie ako na strašnú chvíľu, ale ako na okamih, keď uvidíme
nášho Boha z tváre do tváre. Keď sa stretneme s milujúcim Otcom...
Myslime na
smrť a budeme uchránení od malomocenstva.