Cesta radosti - Sluha Ježiš (Nedeľa Krstu Krista Pána)
Slovo, ktoré mi v tento
sviatok vždy ako prvé prichádza na um, je slovo sluha. Sluha je ten, kto z vlastného
rozhodnutia vo všetkom a vždy hľadá prospech toho, komu slúži. (Viem, je
to taká idealistická definícia, ale aj Ježiš je ideálny, preto sa tu hodí.) Ježiš
slúži Otcovi, hľadá jeho záujmy. Ježiš prišiel slúžiť tiež ľuďom, hľadať naše
záujmy. Tým, že sa postavil do radu hriešnikov na brehu Jordánu a potom
prijal z Jánových rúk krst, úplne sa zaradil medzi nás.
„Lebo
všetci zhrešili," píše svätý Pavol (Rim 3, 23). Ježiš nezhrešil, ale to
pri Jordáne nikto nevidel. Hádam len Ján Krstiteľ niečo tušil: „Hľa, Baránok
Boží..." (Jn 1, 29. 36). (Ani Mária nezhrešila, tá však pre budúce
Ježišove zásluhy a z milosti.) Ale ináč nám bol Ježiš podobný vo
všetkom, aj v tom, že prijal Jánov krst pokánia. Akoby tým volal: „Som
úplne ako vy všetci. Prišiel som, aby ste sa vy všetci stali ako ja. Viem, ako
na to. Ak budete so mnou, zvládnete to."
Náš
hriech – myslím, že bez výnimky každý – je v tom, že chceme veci, problémy
zvládať sami. Tvárime sa, že nepotrebujeme sluhu, veď nežijeme
v otrokárskej spoločnosti... A tým sa stávame otrokmi: seba samých, nedobrých
vzťahov, modiel, politiky, práce, peňazí... Otrok je ten, ktorý musí slúžiť.
Nie z vlastnej vôle, ale z nutnosti.
Sluha
Ježiš chce slúžiť aj tebe – ak mu to dovolíš, ak ho prijmeš nielen za svojho
Pána, ktorému sa máš klaňať a poslúchať ho, ale aj za svojho Sluhu, ktorý
ťa vedie k spáse. A Sluhu, ktorý ti vie zabezpečiť očistenie od
hriechov a večný život, sa oplatí poslúchať. Len treba byť s ním.
Byť
s Ježišom je výsada i boj. Výsada, lebo je to jeho dielo a dar.
Boj, lebo aj ja to musím chcieť.
Ježiš,
chcem byť s tebou. Teraz. Aj teraz. Aj v tejto chvíli. Aj
v tejto sekunde. Byť s tebou. Ježiš, ďakujem, že vždy si so mnou.
Vždy.
Čo tak
zasvätiť sa Kristovi – Sluhovi? A potom ho poslúchať, veď je „milovaný
Syn" (Mk 1, 11).