Dosť často počujeme, že Ježiš sa
pred tromi apoštolmi premenil na vysokom vrchu preto, aby ich posilnil pre
nastávajúci boj. Mal totiž prejsť krutým utrpením a smrťou, čo mohlo
nepripravených učeníkov zlomiť. A vlastne ich aj zlomilo. No prečo sa číta
toto evanjelium nám, ktorí toto posilnenie nepotrebujeme, lebo vieme, že sa to
celé skončilo víťazstvom?
Kľúčom
k nájdeniu odpovede na túto otázku je súvislosť evanjelia s ostatnými
biblickými textami tejto nedele.
Najprv
teda evanjelium. Ježiš ide s tromi apoštolmi na vysoký vrch a tam sa
pred nimi premení. Vidia Ježiša v jeho sláve. Ešte nechápu súvislosti, ale
vidia, že Ježiš má moc, vidia ho v sláve.
Abrahám
dostáva prísľub potomstva hojného ako hviezd na nebi a krajiny „od Egyptskej rieky až po veľkú rieku,
Eufrat" (Gn
5, 5. 18). My vieme, že Boh svoj sľub naplnil.
Pavol
píše Filipanom o vlasti, ktorú máme v nebi, Hovorí o tom, že raz
budeme mať oslávené telo (Flp 3, 20. 21). A my vediac, že Boh
naplnil prísľub daný Abrahámovi, a vediac, že Ježiš sa premenil, môžeme
upierať svoj zrak do budúcnosti v očakávaní, že Boh aj pre nás splní
prísľub vlasti v nebi a osláveného tela.
Slová
žalmistu v týchto súvislostiach akoby vyjadrovali dve veci. Našou slávou
je Boh. Už teraz sme vďaka krstu nejakým spôsobom oslávení: „Boh je moje svetlo
a moja spása" (Ž 27, 1). Druhou vecou je žalmistova i naša dôvera:
„Verím, že uvidím
dobrodenia Pánove v krajine žijúcich" (v. 13). Potrebujeme vieru i dôveru,
lebo čakanie na naplnenie je neraz ťažké. Trvá dlho. Vari sa Abrahám nepokúsil
sám si zaobstarať potomka? Nedopadlo to veľmi slávne s Agar
a Izmaelom...
Chvíľa,
keď aj my budeme mať oslávené telo, je v nedohľadne, keď sa Ježiš vráti...
Ale nech čas neoslabuje našu dôveru. Naopak, nech nás motivuje byť čo najlepšie
pripravení.
Takže
záver: Počujeme dnes slová o Pánovom premenení, aby nás viedli
k väčšej túžbe byť s ním. Tá sa naplní, keď s ním budeme žiť.
A žiť s ním znamená konať pokánie, hľadať Božie cesty a plniť
Božiu vôľu.
Apropo
cesta. Už si vykročil na synodálnu cestu – cestu spoločného kráčania?