Pokora a jasot... Boha (14. nedeľa v Cezročnom období)

Hľadači Boha

V čom spočíva pokora Boha? Hľadám odpoveď, lebo o pokore Pána spievame v responzóriu, tak o sebe hovorí Ježiš v evanjeliu.

Podľa mňa jedným z aspektov pokory Boha je jeho nesmierna dôvera v ľudí. Tri nedele sme teraz počúvali evanjelium o vyvolení Dvanástich a ich rozoslaní. A keď sa vrátili, tak dnes počúvame o radosti Ježiša – Bohočloveka, ktorý jasá nad ich úspechmi. Boh si všetko mohol urobiť sám. Ale neurobil. Rozhodol sa, že potrebuje ľudí, ktorým dôveruje, že uskutočnia jeho dielo.

Niečo z toho si uvedomujem každé ráno, keď ďakujem za nový deň, ktorý Boh pridal k môjmu životu. Ale nepridal mi ho preto, aby som ho nejako prevegetil, ale aby som zveľadil jeho kráľovstvo. Svojimi drobnými, každodennými činmi, svojou modlitbou, znášaním utrpenia, radosťou z jeho darov... Je až neuveriteľné, že Boh, ktorý mohol stvoriť úplne hotový a dokonalý svet (a taký ho aj stvoril), sa rozhodol, že nám dá podiel na svojom diele – aby sme ho skrášlili, dotiahli do konca. On urobil takmer všetko – ale dokončenie, podpis nechal na nás. Neuveriteľné! V tom je pokora Boha, ktorý seba postavil so úzadia, aby sme my mohli zožať slávu.

Toto poznanie však má aj nás viesť k pokore. Hoci každý deň nejako dokončujeme Božie dielo, máme na ňom podiel, musíme pokorne priznať, že naše práce/utrpenia/kríže/radosti sú tiež darom Boha. Všetko máme od neho. Aj ten náš pomyselný autorský podpis je jeho darom. Preto oslavujme Pána! Lebo všetko, čo konáme pre zveľadenie nebeského kráľovstva, je darom Boha. Či varíme obed alebo zametáme chodník, či ohlasujeme silné slová evanjelia alebo len hovoríme vtipy pre rozveselenie smutných ľudí, všetko má cenu pre nebo. Ak to robíme s Pánom.

A vieš, čo ma ešte na Bohu fascinuje? Že plesá a jasá, že sa raduje, keď sa nám niečo podarí. Akoby celý úspech pripisoval nám... A pritom bez neho nemôžeme ani len dýchať...

Na stiahnutie

9. 7. 2023.doc

Návrat späť