Piata nedeľa v cezročnom období: prebudiť srdce
Nie sú to protirečenia, ktoré by nemali existovať? Jedno ešte pridám. Kresťan, ktorý sa neraduje.
A takých je veľa. Sám som kedysi medzi nich, smutných kresťanov, istý čas patril. Ale potom sa niečo stalo – Boh ma vyviedol z hrobu, v ktorom som sa trápil, vložil do mňa nového ducha a každý deň sa mi dáva spoznávať. To neznamená, že sa už netrápim – ale netrápim sa v bezvýchodiskovej tme. To neznamená, že nie som vážny a niekedy aj smutný, ale v srdci mám stále Ježišovo svetlo. To neznamená, že nepadám, ale že nezostávam v hriechu. To je moja radosť – Ježiš vo mne a ja v ňom!
Každý deň sa vo mne napĺňajú slová proroka Izaiáša: „... budeš volať a Pán ti odpovie, budeš kričať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som‘" (58, 8). Odskúšaj si to – krič o pomoc a Boh ti odpovie.
Aha, a tu je problém – podľa toho, čo okolo seba vidím, väčšina ľudí nemá odvahu ani záujem k Bohu kričať. Pokladajú to zrejme za čosi nepatričné. Tichučko odrecitujú Otčenáš, Zdravasʼ a Sláva Otcu a v smútku sa vlečú ďalej životom. Keby tak ten Otčenáš aspoň raz zakričali, keď o niečo prosia!
Ak sa bojíš urobiť to nahlas, krič v srdci! Raz, stokrát... Vlož do svojho kriku celé svoje srdce a Boh ti odpovie!!! Krič slová naučenej modlitby alebo vlastné slová, krič to, čo máš na srdci, plač, nariekaj, vrhni sa na zem a búchaj päsťami... Vlož do toho celé svoje srdce...
Zdanlivo odbočím. Rôzne spravodajstvá nám každý deň ponúkajú množstvo bolesti a utrpenia, smrti. A my už ľahostajne počúvame, že tu či tam niekoho zabili, že tam spadla lavína a pochovala 10 ľudí, že kdesi sa potopila loď s 500 ľuďmi... Spozornieme, keď ide o tisíce či státisíce obetí, lebo to je už veľké číslo. Ale spozornieme len kvôli počtu, nie kvôli tým obetiam. Smutné.
Vo štvrtok v noci zomrel Vasiľ Biľak. Staršej generácii veľmi známe meno. Komentáre na internete k tejto správe boli hrozné! O pekle, o nenávisti... Kto sa modlí za jeho spásu?
A ešte posledné odbočenie – čítame vo Svätom písme príbehy o uzdravení, o hriechu, o smrti... A keď sa pozriete na ľudí v kostole, ktorí ich počúvajú, tak na ich tvárach nič nevidno. Nijaké pohnutie, dojatie, radosť, slzy... Tento týždeň v čítaní Dávid nariekal nad svojím synom. Možno si to počul alebo ten príbeh poznáš. Mal si niekedy túžbu nariekať s Dávidom? Plakať s otcom, ktorý prišiel o svoje dieťa? Nepodarené, ale jeho dieťa! Jairovi zomrela dcéra. Prežíval si jeho úzkosť, keď on, vážený muž, utekal k Ježišovi a vrhol sa pred ním na zem?
Soľ bez chuti. Srdce, ktoré už nevie plakať či radovať sa, súcitiť či odpúšťať (sebe aj iným). Všetko je príliš známe na to, aby to nami pohlo. Tak to nesmie byť!
Oživ svoje srdce! Daj Bohu šancu oživiť tvoje srdce! Pros Božieho Ducha, aby ťa urobil citlivým na bolesť i na šťastie. Na smrť i na život. Nariekaj, keď sa deje zlo, či je to blízko, alebo niekde v Európskom parlamente. Raduj sa, keď čítaš o uzdravení malomocného či slepého od narodenia. Raduj sa, keď sa Ježiš dotýka srdca tvojho manžela či manželky, syna či dcéry. Tancuj a výskaj, keď niekto ide po rokoch na svätú spoveď. (Ozaj zažil si niekedy, ako okolo spovednice stojí zástup ľudí a modlia sa za toho, kto sa práve spovedá? A keď vyjde von, všetci spievajú oslavné piesne, blahoželajú mu a tancujú, lebo „bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa" (Lk 15, 32)? Ja som to zažil a nikdy nezabudnem na radosť, ktorá nás napĺňala.) Tak sa v tvojom živote uskutočnia slová, ktorými nám Pán Ježiš prikazuje byť svetlom: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mt 5, 16).
Že ty na to nemáš? Nuž to je pravda, ale aj v tebe môže pôsobiť Boží Duch. A je našou úlohou byť svetlom pre ľudí, s ktorými žijeme. Slovami i skutkami. Konaj dobro s túžbou, aby to ľudia videli a aby to videli tak, žeby potom oslavovali Boha. Nebuď falošne pokorný, ale pokorne hrdý na Božie dielo, ktoré v tebe koná Boh a ktoré ty v jeho moci konáš pre neho (pozri Ef 3, 10).
Hoci na záver vždy dávam modlitbu dňa z nedele (nech sa ti srdce chveje radosťou pri tvojom spoliehaní sa na Boha), vo mne sa vynorila modlitba z večernej modlitby byzantského obradu. Aj k Panne Márii môžeme kričať:
Nemáme inej pomoci, nemáme inej nádeje, okrem teba, prečistá Panna, ty nám pomáhaj, v teba dúfame aj sa tebou chválime, lebo sme tvoji služobníci. Nedopusť, aby sme boli zahanbení.
Nebeský Otče, rodina tvojich veriacich sa spolieha iba na teba; prosíme ťa, ustavične nás ochraňuj s otcovskou láskou, aby sme pod tvojou opaterou žili vždy v pokoji. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Na stiahnutie
9. 2. 2014 A4.doc
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase