Kňazská zóna

28. 04. 2022

Domov > Ostatné > Zamyslenia

Otázky a vyznanie (1. pôstna nedeľa)

Spoločne kráčať (Syn odos)

Keď sa začala a prebieha(la) pandémia, položil si Bohu aspoň raz otázku: „Bože, keď si toto dopustil, čo ma (nás) chceš tým naučiť, aká je moja úloha, v čom sa mám zmeniť?"? Aká bola Pánova odpoveď?

Keď teraz Rusko napadlo Ukrajinu, znova potrebujeme položiť Bohu podobnú otázku: „Bože, čo som zanedbal, že sa toto deje? Čo mám zmeniť, aby sa vrátil pokoj do sŕdc ľudí? Ako môžem byť svetlom v temnotách, ktoré zdanlivo pohlcujú svet?" Pozorne počúvaj, čo ti Boh odpovie.

Možno si povieš, že kto si ty, aby si kládol také otázky. Odpoveď je jasná – si Božie dieťa a máš právo poznať odpovede.

Biblické čítanie tejto nedele sú jednou z Božích odpovedí na otázky nášho srdca. Boh nás chce naučiť viere. Ba skôr vyznávaniu našej viery. Pozri sa na toho otca rodiny, ako stojí pred Jahvem, pred ktorého oltár položil plný kôš zo svojej prvej úrody v zasľúbenej zemi, a vyznáva, že Pán splnil všetky svoje prisľúbenia o vyslobodení a darovaní zeme. A ten chlap sa tam potom so svojou rodinou klaňal Pánovi.

Prvá úloha: Postav sa dnes so svojou rodinou pred Pána (nemusíš v chráme, možno doma pred krížom) a vyznávaj, čím všetkým ťa Pán obdaroval. A potom sa spolu pokloňte Pánovi. Doslova. Možno to navždy zmení atmosféru v tvojom dome.

Apoštol Pavol píše Rimanom, že byť spasený / vyslobodený z hriechov / prijatý do Božej rodiny / obdarovaný večným životom znamená vyznávať: „Ježiš je Pán!"

Druhá úloha: Po splnení prvej ostaň so svojimi blízkymi stáť pred Bohom a každý jeden nech vyzná: „Ježiš je Pán!" Nič iné nemusíte robiť, povedať. Budete mať spoločný zážitok viery, svojho vyznania (možno prvého skutočného v živote). Nie z kostola, kde je také ľahké čosi mrmlať popod nos pri recitovaní Vyznania viery, ale z prostredia rodiny, kde ste sa možno až do tejto nedele hádali, kričali po sebe, ba ani nerozprávali... Budete mať na čom stavať. Bude to krok na ceste s Ježišom. Spoločný krok. Syn odos.

Celé mesiace intenzívne vnímam, ako mi Boh kladie na srdce spoločné kráčanie. Ako nám s manželkou postupne ukazuje mená ľudí, ktorých máme osloviť pre spoločné kráčanie. Už máme dve spoločenstvá a žijeme v nádeji, že túto nedeľu sa podarí pozvať ľudí k vytvoreniu ďalšieho. Keby nebolo pandémie, asi by sme sa k tomu nikdy neodhodlali. Ale pretože čas izolácie v nás umožnil dozrievanie túžby po spoločenstve – byť s ľuďmi, vykročili sme a Boh koná.

Keby nenastala vojna, asi by som nebol taký naliehavý aj v týchto textoch. Ale dnešnou situáciou vo svete mi Boh hovorí, že nesmieme otáľať a ostať na ceste (hoci k Bohu) sami. Kráčanie spolu nás robí silnými. Individualizmus („mám právo...", „mám slobodu") nás vydáva do rúk nepriateľa.

Ak obe úlohy dnes vo svojej rodine splníš, úspešne vykročíte na synodálnej ceste spoločného kráčania. A Pán bude žehnať: „Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim" (Ž 91, 14 – 15).

Tretia úloha (voliteľná): Ako večernú modlitbu sa spolu v rodine pomodlite celý 91. žalm.

PS. Ak tento text čítaš ako biskup či kňaz, tak si nájdi ľudí, s ktorými tieto úlohy splníš. Aj ty budeš mať zážitok spoločného kráčania.

Na stiahnutie