Od viditeľného k neviditeľnému (2. nedeľa po Narodení Pána)
Spoločne kráčať (Syn odos)
Pri čítaní biblických textov tejto
nedele mám pocit, akoby nás Cirkev ich výberom ťahala zo zeme do neba,
z časnosti do večnosti, od jasličiek, ktoré môžeme vnímať svojimi
telesnými zmyslami, k vyvoleniu, ktoré sa stalo pred vekmi a bolo
naplnené príchodom Božieho Syna a ktoré vnímame vierou.
Zhrnutie
či ústredná myšlienka čítaní je vyjadrená v responzóriovom verši: „Slovo
sa telom stalo a prebývalo medzi nami." Je to vyjadrenie úžasu nad tým, čo
Boh vykonal, keď Ježiš prišiel na svet. Prišla medzi nás Božia múdrosť.
Uskutočnilo sa vyvolenie, o ktorom Boh rozhodol pred stvorením sveta,
a dostali sme podiel na Božej múdrosti. Tí, čo Ježiša – Slovo – prijali,
sa stali Božími deťmi. Ten úžas Cirkvi, teda aj nás, je taký veľký, že namiesto
responzória môžeme dnes volať a spievať: „Aleluja!" Akoby tým Cirkev
chcela povedať, že nemáme slov na vyjadrenie obdivu nad Božím dielom. Ostalo
nám „iba" aleluja, aleluja, aleluja, aleluja...
Keď sme
tento týždeň bilancovali práve skončený rok, možno sme v ňom videli veľa
bolesti, smrti, ale i zloby, hnevu, frustrácie. No táto nedeľa nám chce do
nového roka povedať, že nič, čo sa deje, nie je mimo Božích rúk. „Pred
stvorením sveta" si nás vyvolil. Myslíš, že odvtedy na nás už dávno zabudol?
Kdeže! Veď Slovo, ktoré sa stalo telom, stále prebýva medzi nami. Dokonca
v nás! Aleluja!
A práve
to, že Boh má v nás príbytok, nám dáva ochotu a schopnosť robiť takú
šialenú a ľudsky vopred na neúspech odsúdenú vec, akou je synoda. Úloha
zmeniť zmýšľanie mnohých katolíkov (v prvom rade svoje), ktorí žijú svoju
vieru izolovane (či dokonca povrchne), nevydávajú o nej svedectvo,
nehlásajú ju, neprežívajú ju v žiadnom spoločenstve, s nikým
nekráčajú a nik nekráča s nimi, je skutočne šialene beznádejná úloha.
Ale jej plnenie sa už začalo. Možno potrvá generácie, kým bude vidno jej bohaté
ovocie. Ale ono nie je našou starosťou. Našou úlohou je – povolaní Svätým Otcom
– pustiť sa do toho, lebo „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami".
Každý
je povolaný zapojiť sa. Každého treba pozvať. Tak teraz pozývam teba, čo čítaš
tento text. Zisti, či v tvojej farnosti existuje nejaká synodálna bunka.
Ak áno, pripoj sa k nej. Ak nie, oslov pár ľudí okolo seba a vytvorte
spoločenstvo, ktoré bude uvažovať nad témami synody. Požiadaj o pomoc
diecézneho koordinátora. Že nevieš, koho? Že témy nepoznáš? Že o synode
nič nevieš? Všetko je na webe!
„Úžas
budia skutky, ktoré koná ľuďom" (Ž 66, 5b). Aleluja!