01. 07. 2022
Nositeľ pokoja (14. nedeľa v Cezročnom období)
Pri čítaní dnešných textov mi prišiel na um iný biblický príbeh:
Mojžiš stojí na úpätí vrchu Horeb pred
horiacim kríkom a počuje veľmi potešujúce slová: „Videl som utrpenie môjho ľudu
v Egypte a počul som jeho kvílenie pre tvrdosť jeho poháňačov. Poznám
jeho bolesť a zostúpil som, aby som ho vyslobodil" (Ex
3, 7 – 8). Vtom ho ako blesk z jasného neba zasiahnu slová: „Poď, pošlem ťa k faraónovi
a vyvedieš môj ľud, synov Izraela, z Egypta" (v.
10). A bolo po radosti...
Dnes
Boh cez proroka Izaiáša oznamuje pokoj pre svoj ľud: „... obrátim k nemu pokoj ako
rieku" (Iz 66, 12). A Ježiš podľa vzoru svojho Otca posiela ľudí, aby
sľúbený pokoj prinášali oni: „Choďte!... Povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘" (Lk
10, 3. 5). Na rozdiel od Mojžiša učeníci sa nevyhovárali, išli
a evanjelista hovorí, že „sa vrátili natešení" (v. 17)
V týchto obrazoch sa jasne
ukazuje základné pravidlo konania Boha: vždy koná v spolupráci
s človekom. Tak aj my sme v našej dobe povolaní prinášať pokoj. Ako
to máme robiť? Návod je jednoduchý – taký istý, aký dostali učeníci: „Povedzte
im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo‘" (v. 9).
Žalmista
napokon všetko zaklincuje – výsledok je tak či tak vecou Boha: „Poďte a pozrite na Božie diela; úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom" (Ž 66, 5). No tiež necháva
čosi na človeka: „Boh... neodmietol moju modlitbu" (v. 20).
Takže to, že patríme Bohu, že
ho milujeme, vôbec neznamená, že všetko necháme na neho a my len budeme
(ne)trpezlivo čakať, kým Boh uskutoční svoje plány. Nie, my sme povolaní
spolupracovať s ním. Ktosi povedal, že ak Boh urobí svojich tisíc krokov
k tebe, ale ty neurobíš ten svoj jediný krôčik nemu, nestretnete sa. Ak
nebudem ľuďom ohlasovať Božie kráľovstvo a jeho pokoj, Boh môže urobiť
tisíce krokov k pokoju, ale stále bude chýbať ten jeden môj.
Staňme sa teda počas týchto dní
nositeľmi pokoja. Hovorme o Božom kráľovstve, o jeho pokoji. Nech
z plnosti srdca hovoria naše ústa (Lk 6, 45).
Na stiahnutie
3. 7. 2022.doc