16. 06. 2023
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Nikdy nebudem apoštolom (11. nedeľa v Cezročnom období)

Hľadači Boha

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že povolanie apoštolov je hlavnou témou dnešného evanjelia, dovolím si tvrdiť, že táto udalosť je len ilustráciou inej, oveľa dôležitejšej udalosti – povolania izraelského národa a v konečnom dôsledku povolania Cirkvi k tomu, aby boli vlastníctvom Boha, jeho kráľovským kňazstvom a svätým národom (pozri Ex 19, 5 – 6). Až z tohto povolania a jeho prijatia potom vyplýva úloha ohlasovať „nebeské kráľovstvo" (Mt 10, 7).

Izraeliti síce prijali pravdu, že sú osobitným Božím vlastníctvom, ale ďalšie povolanie – kráľovské kňazstvo a svätý národ – nenaplnili. Zamerali sa na svoju svätosť a nekompromisne sa oddeľovali od pohanov. Pritom ich úlohou ako kňazov bolo nielen prinášať obety, ale aj pohanom zvestovať pravého Boha a umožniť im, aby sa stali súčasťou Božieho kráľovstva. Ako svätý národ mali ostatným ukazovať príklad radostného života s Bohom a týmto svedectvom ich pritiahnuť k Bohu.

Aj my sme povolaní – namiesto Izraela – ohlasovať vykúpenie, prinášať obety a dávať príklad svätého života. Aj my sme však zároveň ohrození rovnakým pokušením – pýchou na to, že sme Božím vlastníctvom, a záujmom len o „svoju svätosť". Preto Ježiš ilustruje toto povolanie konkrétnym povolaním svojich učeníkov, ktorým zveruje úlohu ohlasovať a dáva im moc konať Božie skutky, aby aj ľudia „mimo" uverili a stali sa súčasťou vyvoleného ľudu.

Ak chceme dosiahnuť svätosť, nepodarí sa nám to bez plnenia úlohy ohlasovať a svedčiť. Niečo ako „moja svätosť" totiž neexistuje, ak mi na srdci neleží svätosť – spása – ľudí, s ktorými žijem. Pre niekoho to môže byť jeho najbližšia rodina, iný sa dokáže starať o spásu kolegov v práci či susedov na ulici, sú takí, čo sa usilujú o záchranu politikov... Písmo to vyjadruje slovami Jeruzalem, Judea, Samária, kraj zeme (pozri Sk 1, 8).

Keď po týchto úvahách čítame či počujeme stý žalm, zrazu ho môžeme vnímať z inej perspektívy. Je volaním k pohanom, aby jasali na chválu Pánovi. Nelogické? Asi hej, ale je to plnenie úlohy ohlasovať. Lebo žalmista ďalej hovorí, aký je jeho Boh – dobrý, milosrdný, verný. Oplatí sa veriť takému Bohu?

Nikdy nebudem apoštolom. To bolo špecifické povolanie Dvanástich. Ale som povolaný byť Božím vlastníctvom, kráľovským kňazom, členom svätého národa. Prijal som toto povolanie? Ako ho dnes/zajtra/tento týždeň naplním? Koho vyzvem k jasotu na Božiu chválu, lebo Pán je ku mne dobrý a milosrdný?

 

 

 

Pohania, jasajte!

Vy všetci, čo neveríte Bohu, jasajte!

Vy, čo ste kresťanmi len podľa mena, ale nie životom, jasajte!

Lebo náš Pán je Boh! Nie váš, ale náš! Jasajte, lebo tento Boh, ktorý je dobrý, verný a milosrdný, sa chce stať aj vaším Bohom, aby ste prežívali to, čo my. A my sme jeho ľud, on je nás stvoriteľ a jemu patríme.

Pohania a všetci nevediaci, jasajte, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo! My sme jeho predvojom, lebo patríme Kristovi. On kriesi mŕtvych, uzdravuje chorých, lieči malomocných, vyháňa zlých duchov. Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán. A potom s jasotom vstúpte pred jeho tvár. Boh vás rád prijme za svoje vlastníctvo.

Na stiahnutie

18. 6. 2023.doc

Návrat späť