Nenápadné pôsobenie (11. nedeľa v Cezročnom období)
Cesta radosti - Nenápadné pôsobenie (11. nedeľa v Cezročnom období)
Pamätáš
si, ako som minulý týždeň písal o nepriateľovi, o jeho nástrahách?
Dúfam, že si zvládol všetky, ktoré Pán na tvojej ceste ponechal, aby ťa nimi
formoval a vychovával v duchovnom boji. Mne ich teda nechal
požehnane, hlavne vo sfére myšlienok som musel byť v strehu takmer
v každej chvíli. Spomienky, predstavy, túžby... Hádam som toho veľa
nepokazil.
Texty
tejto nedele nám predstavujú inú stránku nášho života – konanie Boha, ktoré je
takmer vždy nenápadné, postupné, až sa nám niekedy môže zdať (mne sa to stáva
často), akoby Boh nekonal a nechal všetko na nás. Ale Písmo hovorí jasne –
keď niečo zasejeme, vzrast a úrodu dáva Boh. Keď prorok Ezechiel (Ez
17, 22 – 24) hovorí, že Boh zoberie halúzku z vrcholca vysokého cédra
a zasadí ju, zároveň hovorí o tom, ako „ľudsky" Boh koná – lebo to je
jeden z prirodzených spôsobov rozmnožovania cédrov (tak som to našiel na
internete). A z halúzky vyrastie nádherný strom...
Ježiš v evanjeliu
(Mk 4, 26 – 34) zasa hovorí o siatí. Tiež je to niečo, čo je nám
ľuďom blízke a samozrejmé. Sejeme, sadíme, hnojíme, polievame – ale vzrast
dáva Boh. A to až do takej miery, že ešte aj v starobe môžeme
prinášať ovocie, byť úrodní a plní sviežosti (Ž 92, 15). Nie je to
z nás, je to Boží dar a milosť.
A tak
nám texty tejto nedele prinášajú posilu aj v našom zápase
s nepriateľom, v našom odhaľovaní jeho nástrah. Lebo Boh v nás
koná. Využíva na to našu schopnosť rozumne a logicky uvažovať, rozlišovať
medzi dobrom a zlom, našu schopnosť učiť sa a naučené prakticky používať.
Pritom tieto naše schopnosti Boh používa tak „prirodzene", že väčšinou ani
nevnímame, že to nie my, ale Boh v nás koná.
Nuž
skúsme tento týždeň v tom všetkom, čo prežívame, aspoň občas postrehnúť nenápadné
Božie pôsobenie, ďakovať zaň a ochotne sa podriaďovať Božím vnuknutiam
a plánom. Tak ľahšie prekonáme nástrahy nepriateľa a prinesieme viac
ovocia.