Nedeľa Najsvätejšej Trojice: Milovať

Svätý Ján vo svojom Prvom liste vyslovuje najlepšiu charakteristiku Trojice: „Boh je láska." Najsvätejšia Trojica je láska.

Skúsme si to rozmeniť na drobné. Čo patrí medzi základné prejavy lásky? Túžba dávať sa, túžba byť plodným, túžba obetovať sa pre druhého. Otec je láska. Keďže túži dávať sa a byť plodným, plodí Syna. Syn je láska a keďže túži dávať sa a byť plodným, odpovedá na Otcovu lásku láskou a z nej sa „rodí" (z Otca i Syna) Duch Svätý. Aj Duch Svätý je láska a túži dávať sa a byť plodným. A tak je jednotou Otca a Syna. A máme uzavretý kruh, Boh je láska a stačí si sám sebe. Tri osoby sú tak jedno, až sú jedno :-) – teda jedným Bohom v troch osobách.

Ale teraz si predstav, že Boh by chcel, aby aj niekto iný mal podiel na tejto láske. Je to prirodzené, veď Boh – láska chce byť plodný a milovať a dávať sa. Vieš, čo urobil? Vymyslel manželstvo ako obraz svojej lásky. Stvoril muža a ženu, aby sa navzájom milovali, aby sa navzájom jeden druhému úprimne darovali, aby sa jeden pre druhého obetovali a aby boli plodní. Manželstvo je najdokonalejším obrazom Trojice. To som si nevymyslel, to vo svojich katechézach o teológii tela hovoril svätý Ján Pavol II.

Navzájom sa jeden druhému darovať znamená navždy, neodvolateľne. Preto Boh i Cirkev odmietajú rozvod. Byť plodný znamená vždy byť otvorený pre nový život – preto Boh i Cirkev odmieta antikoncepciu. Ak ste manželia, museli ste zažiť, že po manželskom spojení, nech je akokoľvek úprimné, krásne a vášnivé, ostáva nezodpovedaná otázka: „A to je všetko? Koniec?" Keď je v človeku takýto pocit, je to akýsi dôkaz, že musí byť niečo viac, nejaké plnšie spojenie, zjednotenie, ktoré raz naplní túžbu človeka po úplnej, nikdy nekončiacej jednote. A to je práve to, čo nás čaká – zjednotíme sa s Bohom, s tromi Osobami v jednom Bohu tak, že naše šťastie bude úplné, nekonečné, pričom s Bohom nesplynieme, ale ostaneme sebou. A myslím si, že v Kristovi (veď sme jeho telo – Cirkev) nás čaká podobné zjednotenie aj s ostatnými ľuďmi, najmä s tými, ktorých sme na zemi najviac milovali. Neviem si to predstaviť, ale celým srdcom túžim byť jedno s Niekým, kto ma miluje bez hraníc... Ale aj s tými, ktorí ma dnes milujú svojím ľudským, obmedzeným spôsobom. Aj ja ich milujem presne tak – ľudsky, obmedzene...

Má to nejaký praktický dosah na náš život? Pre mňa má. Každý deň. Neukojiteľná túžba po jednote ma motivuje milovať ľudí okolo seba. Nie vždy sa mi to darí, túžba nie je vždy rovnako silná, ale túžim a milujem, ako vládzem, ako viem. Chcel by som napísať, že vždy a za každú cenu, ale to ešte nie je v mojom živote pravda.

V roku 1989 sme mali v našom malom spoločenstve duchovné cvičenia (samozrejme, tajné), na ktoré, žiaľ, neprišiel exercitátor. A tak jeden z priateľov vytiahol knihu nejakého jezuitu, ktorý ako príklad opisoval príklad vyše 60-ročného kňaza, ktorý si dal žiadosť o uvoľnenie z kňazskej služby a súhlas oženiť sa, lebo sa zamiloval. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že za 40 rokov kňazskej služby nikdy neprežil lásku a keď ju teraz prežíva (vo vzťahu k žene), chce konečne milovať. Autor knihy komentoval tento príbeh so smútkom: „Ako je možné, že tento človek ako kňaz nikdy nemiloval? Ako mohol sláviť liturgiu, ako spovedal...?" Hovoril, že mu je toho kňaza ľúto – ani nie preto, že odchádza z kňazskej služby, ale že nikdy nemiloval. „Musel to byť hrozný život." A pritom je otázne, či vôbec bude schopný milovať, ak nemiloval počas kňazskej služby. Lebo ak nemiloval v úzkom spojení s Bohom (čo sa pri kňazstve predpokladá), ako bude milovať v úzkom spojení s človekom?

Keď dnes slávime sviatok Najsvätejšej Trojice, obnovme svoje rozhodnutie naplno milovať. Bez ohľadu na to, či sme slobodní, ženatí/vydaté, v kňazskej službe či v zasvätenom živote. Lebo je hrozné žiť a nemilovať. Otázka je, či je to potom vôbec život... A preskúmajme, či sme ochotní dávať sa celým srdcom druhým ľuďom, či sme ochotní byť plodní, či sme ochotní prinášať obety pre druhých. Ak nám niečo z toho chýba, robme pokánie a prosme Boha, aby oživil naše suché kosti.

Nech tajomstvo Najsvätejšej Trojice žije v našich vzťahoch. Veď Boh je láska!

Bože, láskavý Otče, ty si poslal na svet svojho Syna, večné Slovo pravdy, a Ducha Svätého, Posvätiteľa, a tak si zjavil ľuďom nevyspytateľné tajomstvo božského života; daj, aby sme v duchu pravej viery vyznávali slávu večnej Trojice a klaňali sa jedinému všemohúcemu Bohu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

15. 6. 2014 A4.doc

Návrat späť