Cesta radosti - Nechať sa pritiahnuť (5. pôstna nedeľa)
Tento rok osobitne prežívam
„pasívny" rozmer Pôstneho obdobia. Nie je zameraný na výkon, ale na „sedenie"
pred Pánom. Som volaný prijímať Božie konanie – a to je jediná aktivita,
ktorú vnímam, že Boh ju tento rok odo mňa očakáva. Dnešné liturgické texty to
vyjadrujú slovami, ktoré hovoria o aktivite Boha vo vzťahu ku mne. Najprv
prorok Jeremiáš: „Svoj
zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca" (Jer 31,
33). Potom žalmista: „Bože,
stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného" (Ž 51, 12).
A napokon sám Ježiš: „Až
budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe" (Jn 12, 32). „Vložím,
vpíšem, stvorím, obnovím, pritiahnem..." – všetky tieto slovesá hovoria
o tom, čo chce urobiť Boh. Odo mňa sa vyžaduje len jedno – dať mu
priestor.
A tak sa usilujem tráviť
čas pred Pánom a vnímať, čo robí s mojím srdcom, čo robí s mojím
vnútrom. Keďže pre chorobu nie som schopný nejakých pôstov či sebazaprení, Boh
ma tento rok poslal na cestu, ktorú v nejakej miere prežívam už dlho, ale
v tomto čase intenzívnejšie – nechávam sa ním pritiahnuť, premieňať,
napĺňať. Je to niekedy ťažké, lebo sa vo mne ozýva pokušiteľ, ktorý mi
nástojčivo opakuje otázku, či si myslím, že toto je správny spôsob prežívania
pôstu, veď takmer všade v kostoloch i katolíckych médiách prevažujú
myšlienky o troch pilieroch Pôstneho obdobia – o modlitbe, pôste
a almužne, ktoré od človeka vyžadujú aktivitu. Tej však nie som schopný.
A práve útoky zlého ma utvrdzujú v tom, že konám správne. Len tak
sedím s Ježišom a vnímam, že ma priťahuje k sebe.
Možno
to je cesta aj pre teba, keď nevládzeš, keď sa nevieš sústrediť, keď si uťahaný
a máš pocit, že si neschopný akejkoľvek zmeny. Boh ti zmenu ponúka.
Pritiahne si ťa. Ak budeš chcieť, ak mu dáš súhlas.