Liturgické čítania tejto nedele sú
typickým príkladom toho, ako pre nájdenie súvislostí medzi nimi potrebujeme ich
čítať – v rámci prípravy na slávenie Eucharistie – v zmenenom poradí.
Ako
prvé si pozrime evanjelium. Peter vyznáva, že Ježiš je očakávaný Mesiáš. Učiteľ
potom hovorí o svojom utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní. Evanjelista
Lukáš pridáva ešte slová o tom, že kto si chce život zachrániť, musí ho
stratiť.
Prorok
Zachariáš zas ohlasuje Pánove slová o prebodnutí muža, o ktorom nič
konkrétne nevieme. Z textu môžeme vyčítať len to, že to bol jediný syn,
prvorodený. Koľko takých bolo v Izraeli?! Nám to však niekoho pripomína...
Nasledujú slová o otvorení prameňa na očistenie od hriechov. Spomeňme si
na Ježiša, prebodnutého na kríži: „A hneď vyšla krv a voda." Vari to nie
je prorokom spomínaný prameň?
Na
tieto dva texty nadväzujú slová žalmu. Cirkev veľmi vhodne reaguje na predošlé
dve čítania vyhlásením, že tento prameň prijímame, že ten Prebodnutý je Mesiáš,
za ktorým „prahne moja duša".
A tak
máme v týchto textoch pravdu viery o Mesiášovi, Vykupiteľovi, no
zároveň tiež sa nám načrtáva naša odpoveď na Božie slovo. Neostáva v teórii,
v informácii, ale vstupuje do srdca, ktoré prahne, túži, vinie sa
k svojmu Bohu. Lebo nám bol daný ten „prameň na očistenie od hriechov", my
hľadíme na toho, „ktorého prebodli", my spoznávame, že žiť s Bohom znamená
stratiť svoj život pre Ježiša.
Ako
dnes zomriem tomuto svetu, hriechu, sebe, aby som žil pre Ježiša? Komu ukážem
túto vznešenú cestu?
Spojenie
s druhým čítaním je dnes tak trochu „náhodné", lebo druhé čítanie sa číta
v cezročné nedele na pokračovanie. Dá sa však nájsť istá súvislosť: ak sme
prijali krst, obliekli sme si Krista! Zomreli sme sebe, žijeme pre Boha. „Už
nežijem ja, ale vo mne žije Kristus."
Dnešné
texty sú možno náročnejšie na pochopenie, no aplikácia môže byť úplne
jednoduchá: Ak verím Kristovi, Prebodnutému, Prameňu, a patrím mu, môžem
sa aj dnes tešiť z toho, že som Božím synom. Tisne sa ti na pery Aleluja?