Cesta radosti - Mária v škole (Štvrtá adventná nedeľa)
Nezvyknem v týchto textoch
opísať o Panne Márii, pokiaľ nepadne nejaký jej sviatok priamo na nedeľu.
Dnes to však bude o nej...
Keď sme
kedysi vo formácii niekoľko týždňov preberali tému Panna Mária, prečítali sme
z lekcionárov všetky texty Starého i Nového zákona, ktoré Cirkev na
Božiu Matku vzťahuje. Je ich okolo tridsať. Dávajú veľmi ucelený pohľad na to,
kým vlastne Mária je. No zo všetkých vlastností, ktoré sme preberali, mi
najväčšmi v pamäti i srdci utkvel pohľad na Máriu ako na Ježišovu
učeníčku. Spomenul som si na to pri čítaní dnešného evanjelia o Zvestovaní,
ktoré by som nazval Mária vstupuje do Ježišovej školy.
V mnohých
veciach, ktoré Mária prežívala, ju nevieme nasledovať. Matka a zároveň
panna, milostiplná, nanebovzatá, sedembolestná... to všetko sú pre nás
nedosiahnuteľné méty. Ale žiť s Ježišom a byť mu k dispozícii je
niečo, v čom môžeme Máriu ochotne a úspešne napodobňovať.
Základom
toho všetkého u Márie bolo rozhodnutie – to z dnešného evanjelia.
A potom jeho verné dennodenné uskutočňovanie. „Potrebujem Ježišovi
navariť. Musím mu zaplátať tú dieru na šatách. Dnes budem prať. Treba
pozametať. Pôjdeme po vodu, zoberiem Ježiša so sebou..." Celý deň naplniť
konaním, hovorením, myslením, ktoré je sústredené na Ježiša. Ako som to písal
v jednom z nedávnych textov, potrebujeme byť Ježišovi
k dispozícii. To je Ježišova škola.
Už si
do nej vstúpil? Ak nevieš, ako sa v nej správať, pozeraj na Máriu. Perie,
varí, upratuje... s Ježišom. To všetko sú obyčajné veci, ktoré však
v spojení s Bohom dostávajú rozmer večnosti.