Na tento víkend som zatiaľ ostal v nemocničnej izbe sám. Aký je to dar, mi pred chvíľou pripomenula zdravotná sestra, ktorá tu nakukla a povedala: "Aké tu máte ticho!" Narážala na pacientov, ktorí sa tu tento týždeň vystriedali a veru boli dosť hluční. Aj oni boli pre mňa darom a stali sa súčasťou mojich modlitieb. Ale niekedy som bol z ich neustáleho hovorenia či spôsobu vyjadrovania vnútorne podráždený a nervózny. Nedokázal som ich stále vnímať ako dar a úlohu... Pane, zmiluj sa!
Keď teraz nastalo ticho, tak som sa ako prvé opýtal Pána, čo mám robiť. "Spievaj." Tak som spieval. A potom som začal písať tento text. Vnímam, že moji spolupacienti boli pre mňa odpoveďou na otázku v nadpise. Je zo 4. žalmu. Aj sestra, ktorá má upozornila na dar ticha, mi ukázala šťastie. Napokon sú to aj texty tejto nedele, keď Peter hovorí o ceste pokánia a obrátenia, Ján o Zástancovi, ktorý rieši problém nášho hriechu, a napokon Lukáš nám dáva zmysel života - byť svedkami Ježišovho zmŕtvychvstania. Mne to všetko dáva odpoveď na otázku: "Kto nám ukáže šťastie?" No v prvom rade slová Písma, ale aj každý človek na našej ceste, ak ho vnímame ako dar od Boha.
Kristus vstal z mŕtvych! Aleluja! Naozaj vstal! Aleluja!